Znalosti nelekárskych zdravotníckych pracovníkov – sestier o rizikových faktoroch karcinómu prsníka.

Karcinóm prsníka nie je ochorenie modernej doby. Dôkazom toho, že ide o chorobu, ktorá sprevádza ľudstvo od začiatku dejín, je uvedené v papyrusoch z doby 3000 rokov pred Kristom. Chorobou sa zaoberal Hippokrates aj Galén.

Etiológia karcinómu prsníka, ako aj iných onkologických ochorení nie je doteraz jednoznačne objasnená. V podstate sa jedná o genetické ochorenie vzniknuté mutáciou rôznych tumor-supresorických génov a protoonkogénov. Na človeka neustále pôsobia chemické, fyzikálne a biologické vplyvy, ktoré môžu viesť k mutačným zmenám v bunkách živého organizmu (Kaušitz, Altaner et al. 2003).

V súčasnosti je známych niekoľko činiteľov, či rizikových faktorov, ktoré sa komplexne zúčastňujú na iniciácii nádorovej transformácie duktálneho epitelu a jej následnej progresii (Kajo, 2008). Rizikové faktory karcinómu prsníka sú parametre z vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktoré zvyšujú individuálne riziko vzniku ochorenia u zdravej ženy (Chod, 2004; Ševčík, 2007).

Klasifikácia rizikových faktorov rakoviny prsníka podľa ich významnosti:

Rizikové faktory s vysokým rizikom (isté):

• vek (ženy > 50 rokov)
• geografická lokalizácia (vyspelé krajiny Severnej Ameriky a severnej Európy)
• pozitívna rodinná anamnéza (ženy s karcinómom prsníka v 1. príbuzenskej línii)
• pozitívna osobná anamnéza (karcinóm prsníka v osobnej anamnéze, ženy s karcinómom prsníka na jednej strane)
• predchádzajúce benígne choroby prsníka (ženy s atypickými hyperpláziami).

Rizikové faktory so stredným rizikom (pravdepodobné):

• expozícia ionizujúcim žiarením (abnormálna expozícia vo veku > 10 rokov)
• vek prvej menarché (menarché pred 11-tim rokom života)
• vek prvej dokončenej gravidity (ženy po 30.-35. roku života)
• nuliparita (ženy, ktoré nerodili)
• vek menopauzy (menopauza po 54 roku)
• socioekonomická situácia (ženy z vyššej sociálnej a ekonomickej vrstvy)
• obezita v postmenopauze (Body Mass Index > 35).

Rizikové faktory s nízkym rizikom (možné, diskutabilné):

• diéta (strava bohatá na tuky)
• hormonálna substitučná terapia (užívanie ≥ 10 rokov)
• orálne kontraceptíva (?)
• konzumácia alkoholu (ženy s excesívnym požívaním alkoholu) (Svobodník, 2003).

Máme vedecké štúdie o karcinóme prsníka, poznáme jeho incidenciu, mortalitu a prevalenciu. Vieme aká forma prevencie je najefektívnejšia. Ale pokiaľ žena sama nebude informovaná a uvedomelá, nebude aktívna, všetky poznatky sú zbytočné. Preto v problemtatike prevencie karcinómu prsníka je najdôležitejšie ich motivovať, aby boli aktívne a zodpovedné za svoje zdravie. Zodpovednosti za svoje zdravie sa musia ženy učiť. Kto by ich mal k tomu viesť? Zdravotnícki pracovníci, ktorí by mali byť príkladom. Sestry sú ideálnymi zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí majú odborné kompetencie poskytovať informácie a edukovať verejnosť o prevencii rakoviny prsníka. Sestry by mali mať kvalitné vedomosti o prevencii rakoviny prsníka, o rizikových faktoroch a samé by mali byť uvedomelé a byť príkladom pre ostatné ženy.

Predmetom výskumu bolo zhodnotiť znalosti zdravotníckych pracovníkov – sestier o rizikových faktoroch karcinómu prsníka. Výskumný problém sme stanovili na základe nezastupiteľnej úlohy zdravotníckych pracovníkov – sestier v edukácii zdravých a chorých ľudí. Sestry v dotazníkovom šetrení odpovedali na sedem otázok, ktoré sa týkali vedomostí o rizikových faktoroch karcinómu prsníka. Cieľom výskumu bolo zistiť, či sestry majú dostatočné znalosti o rizikových faktoroch karcinómu prsníka. Či sa znalosti sestier o rizikových faktoroch karcinómu prsníka menia vo vzťahu k vzdelaniu a veku. Výskumný súbor tvorilo 350 sestier pracujúcich v troch zdravotníckych zariadeniach v Trenčianskom samosprávnom kraji. Výsledky výskumu budú prezentované na prednáške.

Iba sestra, ktorá sa stará o svoje zdravie, má znalosti o rizikových faktoroch rakoviny prsníka, má pozitívne názory a postoje môže úspešne motivovať zdravých ľudí zostať zdravými, a u tých, u ktorých je výskyt rizikových faktorov, môže ovplyvniť ich postoj k vlastnému zdraviu.

Zoznam bibliografických údajov:

1. CHOD, J. Epidemiologie a rizikové faktory vzniku karcinomu prsu. In: Karcinom prsu. Moderní gynekologie a porodnictví. 2004; vol. 13, č. 13. s. 397-403. ISSN 1211-1058.
2. KAJO, K. Patológia karcinómu prsnej žľazy. In: Praktická medicína, č. 2, roč. 2, 2008. s. 12-16.
3. KAUŠITZ, J., ALTANER, Č. et al. Onkológia. Bratislava: Veda, 2003. 712 s. ISBN 80-224-0711-9.
4. SVOBODNÍK, A. et al. Rizikové faktory vzniku karcinomu prsu. In: ABRAHÁMOVÁ, J., DUŠEK, L. et al. 2003. Možnosti včasného záchytu rakoviny prsu. Praha: Grada Publishing, 2003. 227 s. ISBN 80-247-0499-4.
5. ŠEVČÍK, Ľ. 2007. Rizikové faktory karcinómu prsníka. In: Prakt. Gynek. 2007; 14 (1):13-17