Etické aspekty starostlivosti o starých a ťažko chorých.

Konference: 2006 XXX. Brněnské onkologické dny a XX. Konference pro sestry a laboranty

Kategorie: Podpůrná onkologická léčba, výživa nemocných a ošetřovatelská péče

Téma: Podpůrná a ošetřovatelská péče v onkologii

Číslo abstraktu: 060

Autoři: L. Poledníková; E. Krištofová; PhDr. Zuzana Schmidtová; PhDr. Alica Slamková

Dnešní mladí ľudia pri konfrontácii s bolesťou, utrpením a so smrťou sa cítia nesvoji. Obdivujú mladosť, zdravie, úspech, výkon a užitočnosť. U niektorých potom vzniká predstava, že staroba, dlhodobé choroby a umieranie sú v rozpore s obdivovanými hodnotami a nemajú zmysel. Uvedený spôsob myslenia sa však stáva vážnym ohrozením ľudskosti človeka: v prípade nevyliečiteľnej choroby a umierania môže začať posudzovať iného alebo i seba – ako niečo, čo tiež nemá nijakú cenu a zmysel. Do popredia sa vtedy dostáva téza o živote bez ceny, o živote, ktorý sa vraj neoplatí žiť! Čo však nie je pravdou. Hodnotu ľudského života a právo na život nemožno merať podľa prínosu alebo akejsi „škody“ pre spoločnosť. Solidarita s najslabšími v spoločnosti je vysoko etickým princípom.
Prvý krok k primeranému postoju k umieraniu a smrti je nerozlučne spätý s pozitívnym postojom k starým ľuďom všeobecne a k chronicky chorým či umierajúcim osobitne.
Veľmi málo sa stretávame so skutočnosťou, že sa pacient sťažuje na realizáciu odborného výkonu. Častejšie sa v praxi stretávame so sťažnosťami na nevhodné správanie, nedostatok úcty alebo pochopenia zo strany zdravotníckeho tímu. Ako môžu poskytovatelia ošetrovateľskej starostlivosti tomu zabrániť?
  1. Pacient sa dostáva do nového prostredia, ktoré nepozná, preto ho sestra má privítať a povzbudiť. Nesmie zabudnúť na skutočnosť, že pacient má právo vedieť, kto ho ošetruje.
  2. Každý pacient má strach a obavy, ktorých intenzita nie je priamoúmerná závažnosti choroby. Nepodceňujte ich a snažte sa ich minimalizovať. Každý má právo vedieť, čo sa s ním v blízkej budúcnosti bude diať, preto ho primerane a kontinuálne informujte.
  3. Ak idete u pacienta realizovať ošetrovateľský výkon, je nutné mu vysvetliť čo ho čaká, ako má počas výkonu spolupracovať, ako bude dlho trvať.
  4. Ak je pacient hospitalizovaný, predstavte ho spolupacientom, informujte ho o čísle jeho izby, mene ošetrujúceho lekára. Zoznámte ho s vnútorným poriadkom oddelenia.li>Poučte pacienta o jeho právach a povinnostiach.
  5. Pacienta oslovujte priezviskom, ak má akademický titul, nezabúdajte ho používať.
  6. Pri rozhovore nepoužívajte odbornú terminológiu, jeho úroveň prispôsobte momentálnym schopnostiam pacienta, ako aj súčasným zdravotným problémom.
  7. Dajte priestor pre otázky pacienta, musí mať istotu že sme ochotní si ho vypočuť a pomôcť mu. Nesmelého a veľmi tichého pacienta by sme mali posmelovať.
  8. Dbajte o rešpektovanie dôstojnosti pacienta, zabezpečte mu súkromie a intimitu bez ohľadu nato, či je svojprávny alebo nie.
  9. Ak je pacient v stave, kedy nemôže za seba rozhodovať, snažte sa podporovať jeho blaho.
  10. Umožnite pacientovi byť nezávislý do maximálne možnej miery, vedomie, že je na obtiaž, pôsobí na neho skľučujúco.
  11. Všetko robme tak, ako by sme chceli, aby to iní robili nám.

V príspevku chceme prezentovať výsledky aplikovaného výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť vedomosti zdravotníckych pracovníkov o etických zásadách a právach pri ošetrovaní starých a ťažko chorých a overiť ich dodržiavanie v ošetrovateľskej praxi. Výsledky nášho výskumu poukázali na informovanosť personálu v oblasti ošetrovateºskej etiky na jednej strane, ale taktiež na nedostatky pri realizácii etických princípov a noriem v praxi na strane druhej.
Etika ako filozofia mravnosti sa dostáva do popredia záujmu všetkých oblastí súčasného života. Zložitosť problémov v etickom kontexte si od sestier vyžaduje multidisciplinárny prístup. Musí byť schopná viesť otvorený dialóg s pacientom, ktorého sa etické problémy priamo dotýkajú. Názory odborníkov a svoje vedomosti z ošetrovateľskej etiky sestra vhodne využíva v dialógu s pacientom, ktorý prináša svoje osobné poznatky a skúsenosti o etických problémoch v ošetrovateľskej praxi. Je správne ak sestra pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti učí pacienta vážiť si život, pomáha mu hľadať nové hodnoty a učí ho neplakať za minulosťou, ale tešiť sa z toho, čo teraz dokáže.

Použitá literatúra
  1. Krištofová, E. 2004. Etické aspekty ošetrovania seniorov. In Poledníková, Ľ a kol. Gerontologické ošetrovateľstvo. Nitra: FSVaZ UKF, 2004. ISBN 80-8050-799-6.
  2. Sschmidtová, Z., Poledníková, Ľ., Líšková, M. 2004. Nik nemiluje život tak ako starý človek. In Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia, roč. II, 2004, č. 6, s. 6 -7. ISSN 1336-183X.

Datum přednesení příspěvku: 11. 5. 2006