Komunikácia s onkologickým pacientom pri dg. Karcinóm prsníka

Komunikácia ako súčasť profesionality

Existujú povolania, ktorých samozrejmou súčasťou profesionality je okrem znalostí vlastného odboru aj schopnosť tieto znalosti presvedčivo a zrozumiteľne sprostredkovať svojmu pracovnému okoliu. Sestra je jednou z tých profesií.

Komunikácia môže byť:

• Užitočná - podporuje výmenu informácií
• Neužitočná - brzdí, prípadne celkom znemožňuje prenos informácií a pocitov

Komunikačné druhy v ošetrovateľstve

• Sociálna komunikácia – je neplánovaná
• Štruktúrovaná komunikácia – má určitú naplánovanú náplň
• 
  
• Terapeutická komunikácia

Vymedzenie prieskumného problému

V prieskumnej časti je spracovaný problém, ktorý je zameraný na zistenie úrovne komunikácie v súvislosti s podávaním informácii pacientkam liečených v Národnom onkologickom ústave z diagnózou karcinóm prsníka.

Cieľ prieskumu

• Zistiť informácie o rešpektovaní práv pacienta na informácie jemu zrozumiteľným spôsobom.
• Zistiť zdroje informácii o ochorení
• Zistiť ako ovplyvňujú informácie poskytované zdravotníckymi pracovníkmi pacientkam v procese komunikácie

Hypotézy

• H1. Predpokladáme, že pacientky nedostatočne komunikujú, pretože majú strach z budúcnosti.
• 
  
• H2. Predpokladáme, že pacientky po amputácii prsníka, majú pocit menejcennosti v súvislosti s poruchou prijatia vlastného tela, preto ich komunikácia je obmedzená
• 
  
• H3. Predpokladáme, že pacientky budú viac komunikovať ak bude privolaný psychológ.
• 
  
• H4. Predpokladáme, že u pacientiek bude pretrvávať strach z budúcnosti, aj keď budú mať dostatok informácii.
• 
  
• H5. Predpokladáme , že pacientky, majú záujem byť dostatočne informované aj keď sa informácii čiastočne obávajú

Analýza hypotéz

• HYPOTÉZA č.1 - Predpokladáme, že pacientky nedostatočne komunikujú, pretože majú strach z budúcnosti.
  Vyhodnotenie: Hypotéza sa potvrdila čiastočne pretože 47% pacientok má strach z budúcnosti a 53% ani moc strach z budúcnosti nemá.
• 
  
  
• HYPOTÉZA č.2 - Predpokladáme, že pacientky po amputácii prsníka majú pocit menejcennosti v súvislosti s poruchou prijatia vlastného tela preto ich komunikácia je obmedzená
  Vyhodnotenie: Hypotéza sa nepotvrdila, pretože 33% pacientok nemá pocit menejcennosti a úspešne sa vie vyrovnať s výzorom svojho tela. 65% pacientok sa vie vyjadriť o svojich pocitoch a výzor svojho tela nepovažujú za prekážku v komunikácii. 10% pacientok nie je spokojných so svojím výzorom tela a 10% to nevie posúdiť.
• 
  
• HYPOTÉZA č.3 - Predpokladáme, že pacientky budú viac komunikovať ak bude privolaný psychológ.
  
  Vyhodnotenie: Hypotéza sa potvrdila väčšia časť pac. navštevuje a je ochotná navštíviť psychológa. S psych., ale nerozprávajú o svojej chorobe, ale o svojich pocitoch a problémoch. S pacientkami je lepšia komunikácia po návšteve psychológa. 47% pac. je ochotných navštíviť psychológa 9% nie je ochotná navštíviť psychológa . 40% pac. je spokojná s komunikáciou a 60% pacientok je skôr spokojných ako nespokojných.
• 
  
• HYPOTÉZA č. 4 - Predpokladáme, že u pacientok bude pretrvávať strach z budúcnosti, aj keď budú mať dostatok informácii.
  
  Vyhodnotenie: Hypotéza sa potvrdila 85% pac. bolo o chorobe dostatočne informovaných, 62% pacientok má strach s ochorenia a s budúcnosti. 25% pac. nemá strach s budúcnosti. Pac. sa viac obávajú bolesti.47% pac. má veľký strach a len 10% pac.nemá strach vôbec.
• 
  
• HYPOTÉZA č. 5 - Predpokladáme, že pac. majú záujem byť dostatočne informované, aj keď sa informácii čiastočne obávajú
  
  Vyhodnotenie: Hypotéza sa potvrdila, pretože 87% pac. si myslí, že rodina by mala byť viac informovaná 75% pac. sa podávajú informácie na ich podnet. Pac. chcú byť informované a chcú mať presne informácie o svojom ošetrovaní a priebehu ochorenia aj keď sa informácii obávajú.

Cieľ

Cieľom prieskumu bolo zistiť nedostatky v oblasti komunikácie , overiť a sprostredkovať informácie o komunikácii

Záver

• Pacientky komunikujú o svojej chorobe viac s lekárom ako so sestrou
• psychológa navštevujú nie preto, aby lepšie komunikovali, ale pre vyrovnanie sa s chorobou.
• Z budúcnosti majú strach, ale ten strach im nebráni v komunikácii.
• Svoj handicap nepovažujú za prekážku v komunikácii, ale skôr ako prekážku na zaradenie sa do spoločenského a kultúrneho života.
• Komunikujme spolu, počúvajme sa, buďme trpezliví, ochotní a obetaví, a určite nájdeme porozumenie, ktoré nám pomôže ľahšie znášať choroby a aj samotný život.