Nádorové markery a karcinóm prsníka

Karcinóm prsníka je u žien najčastejšie onkologické ochorenie. Vzniku nádoru prsníka ešte stále nevieme predchádzať. Zhubný nádor sa diagnostikuje čoraz častejšie v začiatočných štádiách ochorenia. Čím skôr sa diagnostikuje, tým je lepšia prognóza ochorenia. Žiaľ recidívy karcinómu prsníka sa vyskytujú aj u žien po včasných štádiách ochorenia. Niekedy sa vyskytujú v krátkom období po diagnostike primárneho karcinómu prsníka, ale niekedy aj po 20 až 30 rokoch.

Pri dispenzarizácii žien s karcinómom prsníka okrem anamnézy, klinického vyšetrenia a zobrazovacích metód využívame onkomarkery. Laboratórne vyšetrenia dávajú možnosť kontroly zdravotného stavu. Takmer všetky patologické procesy spôsobujú zmeny vo vyšetrovaných parametroch. Na základe vyšetrených hodnôt sa môžeme vyjadriť k možnému riziku vzniku patologického procesu v organizme.

Nádorové markery sú látky, ktoré sa objavia, alebo ich koncentrácia stúpa v dôsledku vzniku a rozvoja zhubného nádoru. Markery sa vyskytujú v tkanive nádoru (celulárne markery) alebo v telesných tekutinách (humorálne markery). Reakciou organizmu na prítomnosť onkomarkerov je vznik imunokomplexov, ktoré taktiež možno považovať za tumorové markery. Metóda stanovenia hladiny onkomarkerov v organizme pri malígnych ochoreniach sa najmä za posledných 10 rokov úspešne introdukovala do klinickej praxe a tvorí súčasť štandardných diagnostických protokolov. Zatiaľ čo pri niektorých typoch nádorov je prínos jednoznačný, iné sú stále predmetom diskusie. Zvýšenie hodnôt markerov však môže byť aj fyziologické, alebo spojené s ochoreniami non-malígneho charakteru.

Biochemicky je možné roztriediť nádorové markery do niekoľkých skupín: používa sa 22 rôznych enzýmov, 12 hormónov, 8 onkofetálnych antigénov, 11 nádorových glykoproteínov (ev. glykolipidov) – mucínové tumorové markery a antigény krvných skupín Le, ďalších 11 proteínov, metabolity katecholamínov a ďalšie. Zatiaľ čo pri niektorých typoch nádorov je prínos jednoznačný, iné sú stále predmetom diskusie.

Čísla, ktoré hovoria o narastajúcich počtoch onkologických pacientov u nás i vo vyspelých krajinách majú bohužiaľ stúpajúcu tendenciu. Úloha prevencie je nezastupiteľná. Pravidelná starostlivosť o svoje zdravie, absolvovanie prehliadok u všeobecného lekára, samovyšetrovanie ako aj špecializované testy určené pre vyššie vekové kategórie sa starajú o to, aby mal človek proti prípadnej zákernej chorobe šancu. Čím skôr sa rakovina odhalí, o to lepšie vyhliadky má pacient na vyliečenie. Pri sledovaní dynamiky ochorení, monitorovaní úspešnosti terapie a včasnej detekcie relapsu ochorenia sa využívajú aj onkomarkery. Požiadavky na hypoteticky ideálny onkomarker, ktorý zatiaľ ešte neexistuje, by mal vyjadriť: súvislosť s malígnym procesom, korelácia so stupňom malígneho procesu, odhad typu a lokalizácie tumoru, odhad štádia tumoru, odhad efektu terapie a odhad prognózy.

Diskriminaèná hranica /cut-off/ je koncentrácia, pod ktorou leží väčšina hodnôt zdravých ľudí (pri zohľadnení faktorov pohlavia, rasy, veku, metodiky apod.). Hodnota menšia ako cut-off nevylučuje prítomnosť nádoru! V zásade platí, že nenádorové ochorenia sú sprevádzané prechodným zvýšením koncentrácie onkomarkera, zatiaľ čo hodnoty u nádorového ochorenia sú trvalé, resp. sa zvyšujú.