Orgánoderivát platiny plus vinorelbin, resp. gemcitabín v liečbe nemalobunkových karcinómov pľúc na Onkologickej klinike FN v Trnave v rokoch 2000–2004

Kombinácie derivátov platiny s gemcitabínom a vinorelbínom sa široko používajú v liečbe nemalobunkových karcinómov pľúc (NSCLC). Relatívne málo prác však porovnáva ich liečebnú účinnosť navzájom, ev. s inými schémami chemoterapie.

Retrospektívnu analýzu predchádzala epidemiologická štúdia zahŕňajúca 399 pacientov s NSCLC diagnostikovaných na Odd. tuberkulózy a respiračných chorôb FN v Trnave v rokoch 2000-2004. Analyzovali sme podiel chorých, u ktorých pre komorbiditu nebola protinádorová liečba a priori reálna. Počas stratifikácie na lôžkovej, resp. ambulantnej zložke našej kliniky sme u časti chorých antineoplastickú liečbu neindikovali pre nízky výkonnostný stav, nádorovú kachexiu, chronickú patologickú únavu, atď.. Ukazuje sa, že napriek stúpajúcemu podielu liečiteľných chorých s NSCLC, nie je dôvod na spokojnosť.

V práci porovnávame parametre výsledkov liečby (objektívna miera odpovedi – ORR, celkové prežívanie – OS, bezrelapsové prežívanie – DFS, medián prežívania – MST hematologická toxicita ≥ 3) v podskupinách chorých liečených na platine založenými režimami chemoterapie tj. CDDP/CBDA + gemcitabín/vinorelbín/vepezid (krivky Kaplan-Meier + logrank test). Hodnotí sa tiež vplyv hlavných prognostických faktorov na prežívanie chorých (Coxov model).

Z aspektu porovnateľnosti výsledkov jednotlivých režimov chemoterapie je významné dodržanie nominálnej dávky a dávkovej intenzity podávaných cytostatík. Dávková intenzita sa pohybovala v rozmedzí 88,9 ±13,6 – 95,5 ± 5 %. Log rank test potvrdil očakávanú prioritu režimov organoderivát platiny (CDDP/CBDCA) + gemcitabín v porovnaní s kombináciami obsahujúcimi vinorelbin, vepezid, ifosfamid, vinblastin.

Potvrdila sa závislosť celkového prežívania na kľúčových stratifikačných znakoch. Signifikantná bola závislosť na výkonnostnom stave, klinickom štádiu a liečebnej odpovedi po 3 a – 6-ich cykloch chemoterapie. Výkonnostný stav chorých významne zhoršovala chronická patologická únava (fatique), pozorovaná u väčšiny chorých. Hranične významná bola závislosť na G-kóde. Nesignifikantná bola závislosť celkového prežívania na kódoch T a N, na histologickom type, pohlaví (očakávali sa lepšie výsledky u žien) a lymfocytopénii.

Celkové liečebné výsledky podľa RECISTu boli ovplyvnené horším výkonnostným stavom chorých (viac než 50 % s PS 2,3,4), pokročilosťou ochorenia (43 % chorých IV. klinického štádia), sekvenčnou chemorádioterapiou; naviac na počiatku analýzy sme používali u chorých IV. klinického štádia režimyCDDP/CBDCA + vinblastín/ifosfamid/vepezid.