Čas na audit.

Abstrakt

Práca sa zameriava na audit a jeho využitie v ošetrovateľskej praxi. Svetový trend profesijnej zodpovednosti ukladá sestrám zaoberať sa podrobne kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti. Retrospektívnou metódou pre hodnotenie kvality ošetrovateľskej starostlivosti je audit. Na výkon audítorstva sestrami existuje veľa pohľadov. Prácou chceme upozorniť na fakt, že vo vyjadrení Anglickej Royal College of Nursing sa hovorí, že metóda auditu nie je vhodná pre sestry, ktoré poskytujú priamu starostlivosť, pretože je veľmi náročná a odvádza sestry od vlastnej starostlivosti o pacientov. Jej používanie na tejto úrovni je preto neefektívne (Gonzales, Kitson, 1989).

Kľúčové slová

Audit - systém manažérstva kvality – sestra - zdravotnícka starostlivosť

Jedným z odvetví, kde je kvalita ostro sledovanou premennou je zdravotníctvo. Celkom oprávnene kvalita, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nie je verejnosťou ignorovaná a prehliadaná. Treba dodať, veď ide o zdravie o život.

Profesionalita ľudí sa v súčasnosti nemeria iba kvalitou a kvantitou odborných vedomostí a zručností, ale aj kvalitou osobnostných predpokladov človeka, ktorý denno – denne prichádza do styku s človekom a jeho proaktívny vzťah s ľuďmi je prioritou jeho profesionálnej práce (Botíková, Ilievová, Ondrušková, 2009). Svetový trend profesijnej zodpovednosti ukladá sestrám zaoberať sa podrobne kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti. Retrospektívnou metódou pre hodnotenie kvality ošetrovateľskej starostlivosti je audit. Škrlovi (2003) považujú audit za neoddeliteľnú súčasť merania kvality starostlivosti. Cieľom auditu nikdy nie je vyhodnotenie výkonu sestier a hľadanie chýb za účelom následných disciplinárnych opatrení. Ide o nachádzanie ‚slabých miest‘ v systéme, procese a zaistenie nápravy. Audit je latinského pôvodu. Jeho pôvodný význam znamenal počúvanie. Dnes môžeme v dostupnej literatúre nájsť pre audit mnoho definícií. V ISO 19 011 je audit definovaný ako: ‚systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces získavania dôkazov auditu a ich objektívneho vyhodnocovania s cieľom určiť rozsah, v akom sa plnia kritéria auditu‘(ISO, 2002). Pojem ‚audit vo význame nezávislého overovania sa v súčasnosti vo svete používa v rôznych odvetviach hospodárskeho života‘ ( Kareš, 1998).

Z pohľadu ošetrovateľskej starostlivosti je audit definovaný ako: ‚systematické hodnotenie kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti s ohľadom na jej účinnosť, finančnú efektívnosť a etickú primeranosť‘ (Farkašová, 2005). Je to základná technika na zisťovanie kvality.

Podľa Gostera (2005) je úlohou ošetrovateľského auditu:

• zistiť, či vykonané ošetrovateľskej postupy sú správne
• 
  
• zistiť, či vykonané ošetrovateľskej postupy sú sledované.

Goster (2005) považuje audit za prostriedok, ktorým si sestry môžu sami definovať štandardy z ich pohľadu, pričom opisujú skutočnú ošetrovateľskú prax. K základným typom auditu patria:

• interný audit - pomáha všetkým členom manažmentu pri efektívnom plnení úloh tým, že im poskytuje analýzy, hodnotenia, odporúčania a stále komentáre, ktoré sa týkajú skúmaných činností. Poukazuje na nedostatočné plány, alebo dáva podnety na odstránenie nedostatkov. Interný audit vykonávajú vyškolení pracovníci organizácie,
• 
  
• externý audit - sa vykonáva nezávislou externou organizáciou, akreditovanou pre hodnotenie systému manažérstva kvality za účelom získania písomného dokladu o výsledku tohto hodnotenia. V prípade zhody so systémom manažérstva kvality s deklarovanou normou je písomným dokladom certifikát systému manažérstva kvality. Postupy a fázy externého auditu sú analogické ako pri internom audite (Taylor, 2005).

Existujú 3 typy hodnotenia ošetrovateľského auditu:

1. retrospektívne hodnotenie - vzťahuje sa k udalostiam z minulosti. Ide o hodnotenie záznamov klientov po prepustení z nemocničného zariadenia, agentúry. Môže sa používať po absolutóriu, ktorým sú dotazníky pre pacienta, rozhovor (telefonicky, face to face) alebo iným preskúmaním. Pre americké sestry pracujúce v nemocniciach je najznámejší následný audit – retrospektívny graf.
   
2. paralelné hodnotenie - je hodnotenie klienta. Klient hodnotí poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie, alebo počas poskytovania starostlivosti zo strany agentúry. Pre hodnotenie sa využíva priame pozorovanie ošetrovateľskej starostlivosti a hodnotenie klinických záznamov, kde audítor zisťuje, či konkrétne hodnotiace kritériá boli splnené.
   
3. peer review - je odborné posúdenie kvality starostlivosti alebo praxe vykonávanej inými rovnako kvalifikovanými sestrami. Peer review je založený na vopred stanovených normách alebo kritériách. Existujú dva druhy vzájomného hodnotenia:
   
   
   • individuálne peer review, ktoré sa zameriava na výkon jednotlivých sestier,
   • 
     
   • audit v starostlivosti o chorých, ktorý sa zameriava na hodnotenie ošetrovateľskej starostlivosti a orientuje sa na preskúmanie dokumentácie, záznamov (Kozier, 2006).

Výhody auditu v ošetrovateľstve:

• môže byť použitý ako metóda merania vo všetkých oblastiach ošetrovateľskej starostlivosti,
• 
  
• výsledky sú zrozumiteľné,
• 
  
• hodnotí prácu všetkých, ktorí sú zapojení do poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti,
• 
  
• môže byť užitočným nástrojom v rámci programu zabezpečenia kvality v oblastiach, kde sa vedú presné záznamy starostlivosti.

Nevýhodou ošetrovateľského auditu môže byť:

• hodnotenie výsledkov ošetrovateľského procesu. Nie je efektívny v oblastiach, kde
  ošetrovateľský proces nebol implementovaný,
• 
  
• časová náročnosť,
• 
  
• vyžaduje tím vyškolených audítorov,
• 
  
• ak hodnotí iba vedenie záznamov. V tomto prípade slúži len na zlepšenie dokumentácie nie je ošetrovateľskú starostlivosť (Potter, Perry, 2005).

Z praktického hľadiska Škrlovi uvádzajú štyri druhy auditu:

• retrospektívna revízia: kontrola dokumentácie prepustených pacientov,
• 
  
• audit implementácie ošetrovateľských štandardov: zameriava sa na kontrolu dodržania štandardov v praxi,
• 
  
• algoritmový audit: cieľom je zachovanie dohodnutej úrovne kvality (mapy starostlivosti, klinické postupy),
• 
  
• audit výsledku starostlivosti: neskúma kto a komu poskytoval starostlivosť, ale kladie si otázku: ‚Bolo to na niečo dobré?‘ (Škrlovi, 2003).

Pri hodnotení kvality ošetrovateľskej starostlivosti bysme mali sledovať dve hlavné oblasti:

• dodržiavanie štandardov,
• 
  
• celkovú kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti: komplexné hodnotenie efektivity starostlivosti na základe zmeny zdravotného stavu chorého (Uríčková, 2009).

V rámci práce, v ktorej sme sa zaoberali kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti sme porovnávali tri nemocnice na Slovensku. Pre účely nášho výskumu boli oslovené tri nemocnice. Dve fakultné nemocnice Trnava a Nové Zámky, ktoré nemajú zavedený systém riadenia kvality a nemocnica v Topoľčanoch n.o., ktorá tento systém zavedený má. Na získanie údajov potrebných pre overenie platnosti hypotéz sme použili dotazník. Výskumu sa zúčastnilo 220 sestier a bol zrealizovaný v mesiacoch jún – september 2008. Po vylúčení niektorých dotazníkov z dôvodu ich neúplnosti, sme pracovali so vzorkou 212 respondentov.

Aká je prax vykonávania auditov sestrami? Ako často sa audity vykonávajú a kto ich vykonáva v reálnej praxi? 12,6% respondentov uviedlo, že audit štandardov sa vykonáva raz za štvrť roka, podľa 42,4% respondentov sa audit štandardov vykonáva raz za pol roka. 19,7% respondentov uviedlo, že audit štandardov sa vykonáva len raz do roka a až 25,3% respondentov uviedlo, že audit štandardov sa nevykonáva vôbec. Výsledky zobrazuje Graf č. 1.

Graf č. 1 Častosť vykonávania štandardov

Podľa respondentov pritom audit štandardov najčastejšie vykonáva vedúca (resp. vrchná, hlavná či staničná sestra). Túto odpoveď uviedlo 34,4% respondentov. Niektorí respondenti uvádzali, že vedúca (vrchná) sestra spolupracuje pri vykonávaní auditu štandardov s dokumentačnou (administratívnou) sestrou, námestníčkou ošetrovateľstva, určenými audítormi, či samými zamestnancami (všetky odpovede sa vyskytli len raz). Ďalším najčastejším vykonávateľom auditu štandardov je podľa odpovedí respondentov námestník/- čka pre ošetrovateľstvo (10,8%), 10,4% respondentov odpovedalo, že audit vykonáva manažérka, pričom respondenti uvádzali buď manažérku kvality, manažérku ošetrovateľstva, manažment, či vedúcich pracovníkov oddelenia. 3,3% respondentov okrem toho uviedlo, že manažérka kvality pri audite štandardov spolupracuje s audítorkou. 2,3% respondentov ako vykonávateľa auditu štandardov označilo sestru z oddelenia, ktorá má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Podľa 1,9 % respondentov audit štandardov vykonávajú audítori, resp. vnútorní či určení audítori. Traja respondenti uviedli, že audit vykonáva komisia stanovená vedením, dvaja odpovedali, že audit štandardov vykonáva poverená skupina, pričom túto skupinu bližšie nedefinovali. Jeden respondent taktiež uviedol, že vykonávateľom auditu je kontrolór, pričom nešpecifikoval, kto túto funkciu zastáva. Odpovede sú zaznamenané v Grafe č. 2.

Graf č. 2 Vykonávatelia auditu štandardov

Na výkon audítorstva sestrami existuje veľa pohľadov. Za všetky predkladáme aspoň jeden. Vo vyjadrení Anglickej Royal College of Nursing sa hovorí na základe skúseností, že metóda auditu nie je vhodná pre sestry, ktoré poskytujú priamu starostlivosť, pretože je veľmi náročná a odvádza sestry od vlastnej starostlivosti o pacientov. Jej používanie na tejto úrovni je preto neefektívne (Gonzales., Kitson, 1989). Auditná činnosť patrí do náplne práce audítorov z oddelenia ‚Riadenia a kontroly kvality starostlivosti‘, ktoré sú k tomuto účelu zriaďované (vo svete). Z rozhovorov so sestrami sme rovnako prišli k záverom, že audítorstvo je pre sestry popri výkonu svojej profesie zaťažujúce.

Ošetrovateľský audit je hodnotením ošetrovateľských služieb. Na základe štúdia zahraničných zdrojov sa za hlavné prekážky klinického auditu považujú: nedostatok zdrojov, nedostatok odborných znalostí a poradenstva v oblasti projektového návrhu a analýzy problémov medzi skupinami a členmi skupiny, nedostatok celkového plánu pre audit a organizačné prekážky. Abysme sa vyhli prekážkam pri sesterskom audite je potrebné viesť dôkladne sesterskú dokumentáciu, zabezpečiť účinné školenia pre vytvorenie odborného personálu, pripraveného na dialóg medzi zákazníkmi a poskytovateľmi. Treba si uvedomiť, že výkon auditu predstavuje pre sestru veľkú zodpovednosť, pretože závery z auditu sú aj spätnou väzbou pre manažment zdravotníckeho zariadenia a hovorí o efektívnosti systému manažérstva kvality. Poskytovať v súčasnosti kvalitné služby predstavuje pre sestry veľkú výzvou, ale aj zodpovednosť pred verejnosťou.

Bibliografické zdroje:

1. BOTÍKOVÁ A., ILIEVOVÁ Ľ, ONDRUŠKOVÁ S.: Význam osobnostných predpokladov pri výbere mentoriek s dôrazom na ich komunikačné zručnosti a schopnosti. IN: Zborník z konferencie ‚Súčasné trendy vo vzdelávaní odbornej a laickej verejnosti v zdravotníckych disciplínach‘, FZaSP, Trnava, 2009, 15 s. ISBN 978-80-8082-295-8.
2. FARKAŠOVÁ, D. a kol.: Ošetrovateľstvo – teória. Martin: Osveta, 2005. 215 s. ISBN 80-8063-182-4.
3. GONZALES, F at al.: Standards of Care for Management in Nursing. RCN Standards of Care Project, London: Royal College of Nursing, Management Assotiatio, 1989.
4. KAREŠ, L.: Audítorstvo, Bratislava: Elita, l998, ISBN 80-8044-055-7.
5. KITSON, A. L.: A Framework for Quality. A Pacient – centred Approach to Quality Assurance in Haelth Care. RCN Standards of Care Project, London: Royal College of Nursing, 1989.
6. KOZIER, B.: Fundamental of Nursing Concepts, Process and Practise. 7th edition Darling Kindersley publication, 2006. page no 361.
7. TAYLOR, C.: Fundamental of Nursing The Art and Science of Nursing Care. 5th edition Lippincott Williams, Wilkms publication, 2005, page no 331.
8. POTTER and PERRY.: Fundamental of Nursing. 6th edition, Mosby publication,2005, page no. 481.
9. RICEHUITE, D., N.: Audit. Praha: Victoria Publishing, l994, ISBN 80-85605-47.
10. ŠKRLOVI, P., M.: Kreativní ošetřovatelský management. Praha. Advent – Orion s.r.o., 2003. 477 s. ISBN 80-7172-841-1.
11. STN EN ISO 19 011:2002: Návod na auditovanie systému manažérstva kvality a/alebo systému enviromentálneho manažérstva. ÚNMS, 2002.

Kontaktná adresa:

PhDr. Alena Uríčková
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Katedra ošetrovateľstva, Trnavská univerzita
Univerzitné námestie 1
917 01 Trnava, alenka.urickova@gmail.com