Konference: 2006 14. onkologicko-urologické sympozium a 10. mammologické sympozium
Kategorie: Zhoubné nádory prsu
Téma: Epidemiologie a genetika karcinomu prsu
Číslo abstraktu: 022
Autoři: doc. RNDr. , PhDr. Martina Ondrušová, Ph.D.; J. Adamčíková
ÚVOD
Zhubné nádory prsníka patria k medicínsky aj spoločensky závažným malignitám nielen pre ich globálne prvenstvo vo výskyte zhubných nádorov v ženskej populácii, ale aj pre trvalý nárast hodnôt ich incidencie vo väčšine vyspelých krajín sveta. V r. 2002 predstavoval celosvetovo podľa údajov IARC WHO počet novodiagnostikovaných nádorov prsníka u žien 1.152 161 prípadov, z čoho bolo 52 % prípadov vo vyspelých krajinách. V tom istom roku zomrelo s nádorom prsníka 411 093 žien, z čoho bolo len 46 % prípadov v rozvinutých krajinách. Pre porovnanie predstavoval v tom istom roku počet všetkých novodiagnostikovaných zhubných nádorov u oboch pohlaví 10 864 505, z toho u žien 5 061 968 prípadov. V danom roku zomrelo 6 724 931 chorých so zhubným nádorom, z toho 2 928 548 žien.
MATERIÁL A METÓDY
Údaje o výskyte zhubných nádorov prsníka rozdelené podľa roku diagnózy, pohlavia, veku, klinického štádia, histologického typu a spôsobu liečby sa použili z databázy Národného onkologického registra (NOR) SR, pričom do analýzy sa zahrnuli všetky histologické typy nádorov prsníka. Na hodnotenie vývoja mortality sa pre roky 1968–1989 použili hodnoty úmrtnosti na nádory prsníka z NOR SR, ktoré boli v porovnaní s oficiálnou štatistikou príčin smrti do určitej miery spresnené pomocou údajov z primárnych a kontrolných hlásení zhubného nádoru (išlo o tzv. »cancer-specific« mortalitu). V ďalších rokoch 1990–2002 sa použili oficiálne údaje o úmrtnosti na zhubné nádory prsníka rozdelené podľa roku výskytu, pohlavia a veku podľa výstupov zo Štatistického úradu SR. Údaje o incidencii a mortalite sa štandardizovali priamou metódou s použitím svetovej štandardnej populácie, aby sa odstránil vplyv vekového zloženia populácie na hodnoty ochorenia v jednotlivých rokoch, okresoch SR či krajinách.
VÝSLEDKY
V súčasnosti majú zhubné nádory prsníka dominantné postavenie u žien takmer vo všetkých vyspelých štátoch sveta, len v niektorých krajinách s vysokým počtom fajčiarok (napr.niektoré oblasti Kanady, USA a Škótska) incidencia zhubných nádorov pľúc dosiahla, resp. presiahla hodnoty incidencie karcinómu prsníka. Slovenská republika sa hodnotami štandardizovanej incidencie karcinómu prsníka 48,6/100 000 žien (čo predstavuje 1 945 prípadov ochorenia) v poslednom štatisticky uzatvorenom roku 2002 zaraďuje ku krajinám so stredným výskytom ochorenia. Mortalita dosiahla v danom roku 16,9/100 000 žien (744 prípadov ochorenia), pričom v posledných rokoch sa zaznamenáva stabilizácia až mierny pokles hodnôt štandardizovanej mortality. U mužov sa na Slovensku vyskytuje karcinóm prsníka vyskytuje len v asi 10–20 prípadoch ročne, v r. 2002 bola štandardizovaná incidencia -0,6/100 000 (18 prípadov ochorenia) a mortalita 0,3/100 000 (10 prípadov ochorenia). Názorný príklad pre vývoj incidencie a mortality na toto ochorenie u žien vo vyspelej krajine, kam sa zaraďuje výskytom všetkých zhubných nádorov aj Slovenská republika, poskytujú napr. údaje z najstaršieho registra v USA z oblasti Connecticut. Výskyt zhubných nádorov prsníka tu mal stúpajúcu tendenciu od r. 1930, a to približne o 1,2 % ročne. Následne sa zaznamenal prudký vzostup ochorenia v 80tych rokoch uplynulého storočia, čo sa pripisuje zmenám v reprodukčnom živote žien a zmenám v životnom štýle – najmä vzostupom výskytu obezity u postmenopauzálnych žien a vzostupom užívania hormonálnych preparátov. Značné množstvo z tohto počtu nádorov však predstavovali malé (< 2 cm), lokalizované karcinómy prsníka. Takéto zistenie, spolu s postupnou stabilizáciou resp. poklesom krivky štandardizovanej mortality od 80. rokov uplynulého storočia, sa pripisuje vzrastajúcim počtom realizácií skríningov (v našich podmienkach case-finding) pomocou mamografického vyšetrenia a osvety, čo vedie k detekcii skorších štádií ochorenia. Vekovo-špecifická krivka incidencie ochorenia má svoje charakteristické znaky. Karcinóm prsníka sa len zriedkavo vyskytuje u mladých, premenopauzálnych žien.
V krajinách s vysokým celkovým počtom ochorení začína incidencia stúpať už od 30. roku života žien a rýchlo progreduje až do vekovej skupiny 70ročných a starších. Mierne plató, resp. zlom v období okolo 45. až 55. roku života naznačuje hranicu medzi pre- a post-menopauzálnymi prípadmi. V krajinách s nízkym výskytom ochorenia, napr.v Japonsku, krivky vekovo-špecifickej incidencie pomaly stúpajú až do obdobia menopauzy a potom dokonca progresívne klesajú. Kriv ky vekovo-špecifickej mortality sledujú krivky incidencie, avšak na nižších hladinách.
Celkové 5ročné prežívanie pri karcinóme prsníka dosiahlo v r. 1990–1994 celoeurópsky priemer 76,1 %. Slovenská republika sa svojimi hodnotami 59,5 % v danom období zaraďuje ku krajinám s relatívne horším 5-ročným prežívaním. Na druhej strane však treba pripomenúť, že celoeurópsky priemer prežívania zlepšovali údaje z oblastí, ktoré pokrývajú len malú časť populácie sledovanej krajiny (2–12 %), v prípade SR išlo o skutočne celoplošné údaje zachytávajúce všetky prípady ochorení, resp. úmrtí na túto diagnózu.
ZÁVER
Na Slovensku sa v posledných rokoch zaznamenáva nielen pokles mortality na karcinóm prsníka, ale zároveň zlepšenie diagnostiky so zvyšujúcim sa záchytom skorých štádií ochorenia a účinnejšej liečbe, čo bezprostredne vedie k zlepšovaniu prežívania takto postihnutých žien aj v našich podmienkach.
Zhubné nádory prsníka patria k medicínsky aj spoločensky závažným malignitám nielen pre ich globálne prvenstvo vo výskyte zhubných nádorov v ženskej populácii, ale aj pre trvalý nárast hodnôt ich incidencie vo väčšine vyspelých krajín sveta. V r. 2002 predstavoval celosvetovo podľa údajov IARC WHO počet novodiagnostikovaných nádorov prsníka u žien 1.152 161 prípadov, z čoho bolo 52 % prípadov vo vyspelých krajinách. V tom istom roku zomrelo s nádorom prsníka 411 093 žien, z čoho bolo len 46 % prípadov v rozvinutých krajinách. Pre porovnanie predstavoval v tom istom roku počet všetkých novodiagnostikovaných zhubných nádorov u oboch pohlaví 10 864 505, z toho u žien 5 061 968 prípadov. V danom roku zomrelo 6 724 931 chorých so zhubným nádorom, z toho 2 928 548 žien.
MATERIÁL A METÓDY
Údaje o výskyte zhubných nádorov prsníka rozdelené podľa roku diagnózy, pohlavia, veku, klinického štádia, histologického typu a spôsobu liečby sa použili z databázy Národného onkologického registra (NOR) SR, pričom do analýzy sa zahrnuli všetky histologické typy nádorov prsníka. Na hodnotenie vývoja mortality sa pre roky 1968–1989 použili hodnoty úmrtnosti na nádory prsníka z NOR SR, ktoré boli v porovnaní s oficiálnou štatistikou príčin smrti do určitej miery spresnené pomocou údajov z primárnych a kontrolných hlásení zhubného nádoru (išlo o tzv. »cancer-specific« mortalitu). V ďalších rokoch 1990–2002 sa použili oficiálne údaje o úmrtnosti na zhubné nádory prsníka rozdelené podľa roku výskytu, pohlavia a veku podľa výstupov zo Štatistického úradu SR. Údaje o incidencii a mortalite sa štandardizovali priamou metódou s použitím svetovej štandardnej populácie, aby sa odstránil vplyv vekového zloženia populácie na hodnoty ochorenia v jednotlivých rokoch, okresoch SR či krajinách.
VÝSLEDKY
V súčasnosti majú zhubné nádory prsníka dominantné postavenie u žien takmer vo všetkých vyspelých štátoch sveta, len v niektorých krajinách s vysokým počtom fajčiarok (napr.niektoré oblasti Kanady, USA a Škótska) incidencia zhubných nádorov pľúc dosiahla, resp. presiahla hodnoty incidencie karcinómu prsníka. Slovenská republika sa hodnotami štandardizovanej incidencie karcinómu prsníka 48,6/100 000 žien (čo predstavuje 1 945 prípadov ochorenia) v poslednom štatisticky uzatvorenom roku 2002 zaraďuje ku krajinám so stredným výskytom ochorenia. Mortalita dosiahla v danom roku 16,9/100 000 žien (744 prípadov ochorenia), pričom v posledných rokoch sa zaznamenáva stabilizácia až mierny pokles hodnôt štandardizovanej mortality. U mužov sa na Slovensku vyskytuje karcinóm prsníka vyskytuje len v asi 10–20 prípadoch ročne, v r. 2002 bola štandardizovaná incidencia -0,6/100 000 (18 prípadov ochorenia) a mortalita 0,3/100 000 (10 prípadov ochorenia). Názorný príklad pre vývoj incidencie a mortality na toto ochorenie u žien vo vyspelej krajine, kam sa zaraďuje výskytom všetkých zhubných nádorov aj Slovenská republika, poskytujú napr. údaje z najstaršieho registra v USA z oblasti Connecticut. Výskyt zhubných nádorov prsníka tu mal stúpajúcu tendenciu od r. 1930, a to približne o 1,2 % ročne. Následne sa zaznamenal prudký vzostup ochorenia v 80tych rokoch uplynulého storočia, čo sa pripisuje zmenám v reprodukčnom živote žien a zmenám v životnom štýle – najmä vzostupom výskytu obezity u postmenopauzálnych žien a vzostupom užívania hormonálnych preparátov. Značné množstvo z tohto počtu nádorov však predstavovali malé (< 2 cm), lokalizované karcinómy prsníka. Takéto zistenie, spolu s postupnou stabilizáciou resp. poklesom krivky štandardizovanej mortality od 80. rokov uplynulého storočia, sa pripisuje vzrastajúcim počtom realizácií skríningov (v našich podmienkach case-finding) pomocou mamografického vyšetrenia a osvety, čo vedie k detekcii skorších štádií ochorenia. Vekovo-špecifická krivka incidencie ochorenia má svoje charakteristické znaky. Karcinóm prsníka sa len zriedkavo vyskytuje u mladých, premenopauzálnych žien.
V krajinách s vysokým celkovým počtom ochorení začína incidencia stúpať už od 30. roku života žien a rýchlo progreduje až do vekovej skupiny 70ročných a starších. Mierne plató, resp. zlom v období okolo 45. až 55. roku života naznačuje hranicu medzi pre- a post-menopauzálnymi prípadmi. V krajinách s nízkym výskytom ochorenia, napr.v Japonsku, krivky vekovo-špecifickej incidencie pomaly stúpajú až do obdobia menopauzy a potom dokonca progresívne klesajú. Kriv ky vekovo-špecifickej mortality sledujú krivky incidencie, avšak na nižších hladinách.
Celkové 5ročné prežívanie pri karcinóme prsníka dosiahlo v r. 1990–1994 celoeurópsky priemer 76,1 %. Slovenská republika sa svojimi hodnotami 59,5 % v danom období zaraďuje ku krajinám s relatívne horším 5-ročným prežívaním. Na druhej strane však treba pripomenúť, že celoeurópsky priemer prežívania zlepšovali údaje z oblastí, ktoré pokrývajú len malú časť populácie sledovanej krajiny (2–12 %), v prípade SR išlo o skutočne celoplošné údaje zachytávajúce všetky prípady ochorení, resp. úmrtí na túto diagnózu.
ZÁVER
Na Slovensku sa v posledných rokoch zaznamenáva nielen pokles mortality na karcinóm prsníka, ale zároveň zlepšenie diagnostiky so zvyšujúcim sa záchytom skorých štádií ochorenia a účinnejšej liečbe, čo bezprostredne vedie k zlepšovaniu prežívania takto postihnutých žien aj v našich podmienkach.
Datum přednesení příspěvku: 1. 12. 2006
