Kto je citlivejší onkológ? Alebo ako ďalej po štandardnej liečbe?

Konference: 2006 11. ročník odborného sympózia na téma Onkologie v gynekologii a mammologii

Kategorie: Zhoubné nádory prsu

Téma: Kontraverze v diagnostice a léčbě časného karcinomu prsu, standardní postupy vs. nestandardní. III.Blok: Radioterapie

Číslo abstraktu: 022

Autoři: MUDr. František Cimmermann

Prečo ma to trápi?
  • Emotívne otázky typu: “Čo ešte mám (môžem) urobiť pre pacienta po vyčerpaní štandardnej liečby?
  • Vyslovujú ich hlavne uznávaní experti v onkológii (Opinion Leaders)
  • Riešenia vypadajú niekedy „novátorsky až hrdinsky“; pacienti vďaka nim údajne žijú pozoruhodne dlho a/alebo kvalitne!
  • Vždy ide len o systémovú liečbu! Natíska sa otázka: Sú chirurgovia a radiační onkológovia menej citliví?
  • Pomocný termín“ post-štandardná liečba“ (striktne v zmysle časovej následnosti !)


Aké sú proklamované argumenty pre túto “post-štandardnú liečbu” ?
  • Lekár nemôže pacientovi zobrať nádej
  • Pacient (dokonca rodina!) si želá ďalšiu liečbu
  • Čo keď „táto liečba“ nakoniec pacientovi pomôže? Svetielko v tuneli...
  • Dokumentovanie prínosu pre pacienta rôznymi „ objektívnymi “ dôkazmi. (PR, “minor response”, častejšie tzv.stabilizácie alebo subjektívne zlepšenie)
  • Spochybňovanie Evidence Based Medicine !


Aké sú protiargumenty?
  • Pri modalitách lokálnej liečby sa celkom normálne akceptuje princíp indikácie podľa zásad medicíny založenej na dôkazoch
  • Zamietnutie liečby sa nepokladá za zlyhanie onkológa ani za jeho morálny poklesok
  • Pacient si môže vyberať len z alternatív, ktoré sú štandardným postupom – EBM
  • Rozhodovať sa má na základe informovaného súhlasu (nie len svetielko v tuneli)
  • Aj lokálne spôsoby liečby navodzujú objektívne odpovede, ktoré však nemajú priamy efekt na benefit pre pacienta (inak by boli štandardom). Keďže riziká štatisticky prevažujú nad potenciálnym rizikom – jednoducho sa nerobia.
  • Mnohí pacienti aj bez liečby prežívajú dlho alebo v zlepšenom stave (vďační pacienti „zázračných liečiteľov“)
  • Neindikovaná liečba a následná podporná liečba zbytočných komplikácií je drahá; financie potom chýbajú na štandardnú liečbu.
  • Pacient strávi veľkú časť zbytku života v nemocnici
  • Určitá (veľká!) podobnosť s liečiteľmi používajúcimi alternatívne alebo neoverené metódy
  • Často sa napĺňajú kritériá agresívnej liečby


Kritériá (indikátory) agresívnej liečby
  • Podiel pacientov dostávajúcich CHT v posledných 14 dňoch života
  • Podiel pacientov, u ktorých bola začatá nová CHT v poslednom mesiaci života
  • Dve a viac návštev intenzívnej starostlivosti za posledný mesiac života
  • Dve a viacej hospitalizácií za posledný mesiac života


Čo má robiť citlivý (každý) onkológ?
  • Liečiť svojich pacientov podľa medicínsky overených postupov
  • Po vyčerpaní štandardných postupov treba:
    • poctivo si to priznať
    • primerane ale pravdivo informovať pacienta a určené blízke osoby o situácii a o možnostiach
  • Poskytnúť pacientovi najlepšiu symptomatickú a podpornú liečbu alebo ho nasmerovať na iné vhodné zariadenie (najlepšie domov)
  • Je to určite náročnejšie ako prísľuby a „pokusy“ o nereálny výsledok.
  • Nádej – pacient ju má alebo nemá, lekár ju „nedáva“
  • Je to však medicínsky aj ľudsky správnejšie
  • Je to v súlade so zákonom !
  • Trápiť by sa mal najmä vtedy, ak sa jeho pacientom nedostáva štandardnej starostlivosti v oblasti diagnostiky a všetkých liečebných modalít (nezriedka v situácii kuratívneho ochorenia)
  • Účasť v riadne organizovaných klinických štúdiách... iná kapitola....
  • Viacej pokory a menej falošných sĺz
  • Viacerí pacienti budú naďalej žiť relatívne dlho a/alebo kvalitne a to nie vďaka liečbe ani napriek liečbe ale b e z l i e č b y !
  • Je to v súlade s aforizmom : „Medicína se má dělat ohleduplně. Čím méně se pacientovi ublíží, tím lépe!“ ( Švandrlík ) Kto je teda citlivejší onkológ? Ten kto podáva alebo ten kto nepodáva post-štandardnú liečbu ?

Datum přednesení příspěvku: 6. 1. 2006