Náročnosť uspokojovania telesných, psychických, sociálnych a duchovných potrieb u onkologických pacientov

Súhrn

 Cieľom  príspevku  je  analyzovať  telesné,  psychické,  sociálne  a duchovné  zmeny a potreby u onkologicky chorého pacienta, ktoré zaťažujú nielen pacienta ale aj jeho rodinu. Ochorenie je nevyrovnaný bio–psycho–sociálno-spirituálny jav presahujúci kvalitu života. Je výsledkom interakcie patologických a kompenzačných procesov, ktoré vedú k poškodeniu buniek,  tkanív  a  systémov  organizmu.  Spôsob  vyrovnávania sa  s  ochorením ovplyvňuje aj názory pacienta na jeho ochorenie, jeho vedomosti o ňom a samozrejme aj existujúce predsudky a skreslené  názory,  ktoré  ešte  stále  v širokej  laickej  verejnosti pretrvávajú vo vzťahu k onkologickým ochoreniam.

 Kľúčové slová: Onkologické ochorenie, potreby, adaptácia, onkologické ošetrovateľstvo

Úvod

 Onkológia   je   odbor,   ktorý   vyžaduje   okrem   medicínskej   diagnostiky,   terapie a prevencie rozsiahlu, profesionálne tvorivú a eticky bezúhonnú ošetrovateľskú starostlivosť (Berč a kol., 2008). Liečbou nádorových ochorení sa zaoberá klinická onkológia. Je to odbor medicíny, ktorý má multidisciplinárny charakter a vyžaduje si spoluprácu s takmer všetkými ďalšími zdravotníckymi odbormi, či sú to liečebné alebo vyšetrovacie zložky (Gulášová, 2009).

 Klinická onkológia sa zaoberá výskytom, diagnostikou a liečbou rakoviny, zabezpečuje sledovanie a dispenzarizáciu onkologických pacientov. Experimentálna onkológia sa venuje základnému a klinicky orientovanému výskumu nádorov.

 Ošetrovateľská starostlivosť v onkológii je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá komplexnou   ošetrovateľskou   starostlivosťou   o   osoby   s  onkologickým ochorením v jednotlivých vekových skupinách a vytvára podmienky pre starostlivosť zameranú na oblasť prevencie, diagnostiky, terapie, edukácie, kvalita ošetrovateľskej starostlivosti vo všetkých odboroch klinickej onkológie.

Hlavným cieľom ošetrovateľstva je systematická starostlivosť o potreby človeka, ktoré sa v rôznych životných a zdravotných situáciách menia.

Cieľom práce sestry je pomôcť pacientovi čo najskôr a v čo najväčšej miere adaptovať sa na zmenené prostredie a získať samostatnosť v uspokojovaní potrieb. Významným predpokladom spolupráce sestry a pacienta je akceptovanie jeho subjektívneho prežívania pri uspokojovaní potrieb, čo si vyžaduje od sestry holistický prístup k pacientovi. (Farkašová, 2001). Významnú úlohu v starostlivosti o onkologicky chorého pacienta zohráva aj rodina.

 Slovo cancer pochádza z latinčiny, je to pomenovanie pre onkologické ochorenie. Pôvod slova cancer – rak, vzniklo na základe podobnosti prerastajúceho nádoru a tvaru račích klepiet. Onkologické ochorenie je celosvetovým medicínskym i spoločenským problémom. Na živý organizmus neustále pôsobia chemické, fyzikálne a biologické účinky, ktoré môžu viesť k mutačným zmenám v bunkách živého organizmu. Onkologické ochorenie je ochorenie génov.

 Nádorové ochorenie je všeobecný názov pre skupinu ochorení spôsobených nekontrolovaným množením nádorových buniek v najrôznejších orgánoch a tkanivách tela. Je charakterizované vznikom zhubných buniek, ktoré získali schopnosť prenikať do okolitých tkanív (invázia), kde tvoria vzdialené nádory (metastázy).

 Nádorové ochorenie ako choroba je známe od čias, keď ľudská spoločnosť začala zaznamenávať svoje aktivity. Existujú dôkazy o jeho výskyte už v dávnom Egypte (Kaušitz, 2003).

Pacient s onkologickým ochorením

 Potvrdenie onkologického ochorenia znamená pre pacienta silnú psychickú záťaž. Do procesu  liečby  ochorenia   vstupuje   pacient   nielen   so   svojou   telesnou   výbavou, ale   aj   psychickou   konšteláciou   -   temperamentom,   emočnou   výbavou,   postojovými a vôľovými vlastnosťami, intelektom atď. To všetko do veľkej miery ovplyvňuje prežívanie a zvládanie choroby, ako aj spoluprácu pacienta počas liečby.

Adaptácia pacienta na onkologické ochorenie

 Charakteristickou  vlastnosťou   zdravého   organizmu   je   adaptácia.   Tento   pojem sa v psychológii používa na označenie procesov a mechanizmov duševného prispôsobenia na rozličné životné zmeny. Adaptácia zahrňuje aj spôsob vyrovnania sa so vzniknutými zmenami. Ochorenie predstavuje určitú zmenu bežnej životnej situácie, neraz dosť vážnu zmenu, a to bez ohľadu na to, či sa pacient lieči ambulantne alebo v nemocnici. Každé ochorenie je vážnym zásahom do života človeka. Jedným z dosť častých spôsobov neprimeranej adaptácie na chorobu je depresívno - pesimistická adaptácia. Je to prípad, keď chorý reaguje na ochorenie depresiou, žiaľom, strachom, spojeným niekedy s obavami z nevyliečiteľnosti   choroby,    prípadne   hypochondrickým    sebapozorovaním.    Pacient sa poddáva ochoreniu a astenické city sťažujú mobilizáciu prirodzených obranných mechanizmov organizmu, čo sťažuje priebeh ochorenia. Odlišnou formou neprimeranej adaptácie na chorobu je optimistická adaptácia (Jandová, 2006). Takýto pacient môže reagovať na oznámenie diagnózy nedôverou v jej správnosť, ale v každom prípade podceňuje závažnosť svojho ochorenia. Neberie svoje ochorenie dosť vážne a nepripisuje jej taký dosah, aký v skutočnosti môže mať. V dôsledku toho zanedbáva liečenie, odmieta sa šetriť, nedodržiava zásady životosprávy, nerešpektuje požiadavky diétneho režimu a podobne. Primeraná,   realistická   adaptácia   na   chorobu si vyžaduje   prijímať   chorobu jako skutočnosť, ktorú treba rešpektovať. Na jednej strane ju nepodceňovať a na druhej strane neupadať do depresie, apatie alebo paniky. Neznamená to, že by aj pri realistickom prijímaní choroby nemohol mať pacient isté obavy (Jandová, 2006).

Psychické zmeny pacientov s onkologickým ochorením

 Onkologické ochorenie negatívne ovplyvňuje všetky atribúty života, bio-psycho-sociálne a spirituálne. Pacienti často prežívajú bolesť, obavy z náhlej zmeny životného štýlu, z obmedzenia životných možností.  Prejavujú  sa  emocionálne  stavy jako strach, úzkosť, smútok, beznádej a depresia. Prítomný je strach z progresívneho charakteru ochorenia, sprevádzaného často veľkým utrpením, nezriedkavo zmrzačením a nakoniec smrťou.

 U pacientov nastávajú zmeny v správaní. Pacient je podráždený, uzatvára sa do seba, odmieta pomoc, je pasívny alebo vyžaduje zvýšenú pozornosť. Zmeny v správaní zasahujú sociálne prostredie chorého.

 Strach a úzkosť pokladáme za silné emocionálne prejavy. Prejavuje sa prežívaním vnútorného nepokoja, neurčitých obáv, je spojené s typickými prejavmi ako zrýchlený pulz, búšenie srdca, plytké a zrýchlené dýchanie. Strach sa vzťahuje na určitý objekt, na konkrétne, špecifické  nebezpečenstvo,  vyplývajúce z  nejakého  objektu.  Pacienti  môžu  mať  strach z opakujúcej sa bolesti, z nejakého konkrétneho vyšetrenia, zo zistenia ochorenia so zlou prognózou, z určitej komplikácie súvisiacej s operáciou a podobne.

 Depresia je duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.

Bolesť

 Bolesť je veľmi nepríjemný subjektívny pocit, je dôležitým príznakom nefyziologických, patologických procesov prebiehajúcich v organizme. Bolesť je jedným z najčastejších príznakov nádorového ochorenia. Pretrvávajúca bolesť negatívne ovplyvňuje stav pacienta.

 Podľa International Association for the Study  of Pain  (IASP)  sa  bolesť  definuje jako nepríjemný emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva, alebo sa ako taký opisuje. Bolesť je vždy subjektívna (Gulášová, 2008). Delíme ju na akútnu a chronickú.

 Akútna bolesť je intenzívna, trvá kratší čas a z biologického hľadiska je účelná. Môže byť hlavným symptómom, ktorý vedie k diagnóze nádorového ochorenia.

 Chronická bolesť je súbor príznakov, symptómov, rozvíja sa pomalšie a trvá dlhší čas.

 Chronická bolesť môže byť spojená s progresiou ochorenia, nádor vyvoláva trvalé alebo často sa opakujúce bolesti.

Nádorová bolesť môže byť spôsobená:

• biologickým správaním samotného nádoru
• protinádorovou liečbou  (vedľajšie  účinky  chemoterapie,  ožarovania alebo chirurgického zákroku)
• zablokovaním orgánu alebo dutiny v tele
• progresiou nádorového procesu (metastázy)
• infekciou alebo zápalom
• diagnostickými vyšetreniami

 Fyzické zmeny u pacientov s onkologickým ochorením

 Onkologické ochorenie zahrňuje chirurgické riešenie, rádioterapiu a chemoterapiu. U onkologicky chorých pacientov po diagnostických a liečebno-chirurgických zákrokoch pretrvávajú fyzické zmeny. U väčšiny takto chorých pacientov dochádza k narušeniu výživy počas rádioterapie a chemoterapie. Mnoho z nich trpí nechutenstvom, nauzeou, vracaním, zápchou, hnačkami, poruchami činnosti trávenia (Berč a kol., 2008).

 K príčinám nechutenstva patrí: bolesť v DÚ, mukozitída, soor, vymiznutie chuťových vnemov, nauzea, pocity plnosti a odpor k jedlu.

 Malnutrícia sa vyskytuje asi u 50% onkologických ochorení. Je dôsledkom nerovnováhy energetického príjmu a spotreby, môže byť prejavom základného ochorenia alebo nežiaducim účinkom liečby.

 Väčšina pacientov má problémy so spánkom a zaspávaním, ktoré sú spôsobené: nemocničným prostredím, spolupacientmi, obavami a strachom z ochorenia, zo samotnej liečby, strachom z budúcnosti, bolesťou, nežiaducimi účinkami liekov.

 Únava je jedným zo závažných problémov sprevádzajúcich život onkologických pacientov. Organizmus potrebuje dostatok síl, aby sa mohol zbaviť ožiarením poškodených nádorových buniek a vytvoril nové, zdravé bunky. Tento proces je spojený s únavou. Počas liečby chemoterapiou mávajú pacienti pocit únavy v priebehu 3-4 dní po zahájení liečby,  je  to  však  relatívne  v  závislosti  od  konkrétneho  pacienta.  Únava je komplexný stav, ktorý pôsobí na fyzickú, mentálnu, emocionálnu a sociálnu stránku človeka.

 Imobilita je častým problémom pacientov s  nevyliečiteľným ochorením. Príčinou môže byť celková slabosť, bolesť a iné. Pacienti pritom pociťujú bezmocnosť, seba vnímajú ako bremeno a záťaž pre iných (rodinu, sestru). Vyvoláva to u nich zmeny v psychike - apatiu, beznádej, nepokoj, podráždenosť až depresiu. Imobilita môže viesť až k imobilizačnému syndrómu, pri ktorom sú postihnuté jednotlivé systémy organizmu.

 Veľmi nepríjemným a nežiaducim účinkom cytostatík je alopécia. Je to strata vlasov, ochlpenia, vrátane obočia a rias. Neohrozuje stav chorého, ale znižuje jeho sebavedomie a môže obmedziť jeho spoločenské, medziľudské kontakty. Chorého je vždy potrebné poučiť, kedy mu začnú vypadávať vlasy, ako aj o tom, že je to prechodný stav a rast vlasov sa opäť obnoví po skončení podávania chemoterapie (Kerényiová, 2003).

POTREBY PACIENTOV S ONKOLOGICKÝM OCHORENÍM

 Potreba  je  stav  nedostatku  alebo  nadbytku  niečoho,   je   to   stav   jedinca, ktorý sa odchyľuje od jeho životného optima.

 Definície potrieb podľa rôznych autorov:

Lewin: „Potreba je chápaná ako motív, sila, ktorá uvádza do chodu a udržuje správanie.“
 
H. Kendler: „Potreba vyjadruje odchýlku od biologickej homeostázy, t. j. chápanie potreby ako vrodeného motívu.“
 
Nekonečný: „Potreby sú základné motívy, ktoré vyjadrujú nedostatky na úrovni fyzického i sociálneho bytia, a cieľom správania, ktoré je s nimi spojené ako inštrumentálna aktivita, je reakcia týchto potrieb.“
 
Maslow: „Potreby motivujú správanie jednotlivca.“ Jeho model potrieb človeka zahŕňa fyziologické a psychologické potreby, ktoré hodnotí podľa ich významu pre prežitie. Podľa Maslowa, potreby na jednej úrovni treba uspokojiť skôr, ako sa začnú uspokojovať potreby na nasledujúcej úrovni. Napríklad fyziologické potreby  treba  uspokojiť  prv, jako potreby bezpečia (Farkašová, 2001).

Klasifikácia potrieb

 Uspokojovanie potrieb pacientov je zamerané na zlepšenie zdravotného stavu.

Rozlišujú sa potreby:

Biologické: zodpovedajú fyziologickým podmienkam organizmu, ich uspokojovanie je nevyhnutné pre život. Sú nimi vzduch, potrava, tekutiny, vyprázdňovanie, konštantná teplota, spánok a odpočinok, aktivita, sexualita a byť bez bolesti.

 Psychické,  sociálne  a   duchovné   potreby:   nesúvisia   s   existenciou   jednotlivca, ale aj napriek tomu zaujímajú výsadné postavenie v ľudskej psychológii. Uspokojovanie prináša pohodu, vedie k rozvoju osobnosti. Psychickými potrebami sú opatera, pomoc, bezpečie, istota, emocionálny kontakt, láska, šťastie, úcta, uznanie, rešpekt, sebaúcta, vlastná identita, tvorba, poznávanie.

 Sociálne potreby: združovanie, sociálny kontakt, komunikácia, informovanosť, priateľstvo, spoločenská prestíž, rešpektovanie, sebarealizácia. Duchovné potreby: zmysluplnosť existencie, utrpenia, smrti, hodnotový systém, ciele života, rešpektovanie viery, náboženskej slobody.

 Hierarchiu potrieb zobrazil americký psychológ Abraham Harold Maslow. Maslow vytvoril pyramídu potrieb, ktorú tvoria základné potreby človeka, od najnižších po  najvyššie.  Základné  telesné,  fyziologické  potreby  sú  podľa  neho  potrebami  bytia alebo rastovými potrebami. Ostatné štyri kategórie sú nedostatkovými potrebami.

 Všeobecne platí,  že  nižšie  položené  potreby  sú  významnejšie  a  ich  uspokojenie je potrebné pre vznik vyšších potrieb. Maslow predpokladá, ţe najprv sa musia do určitej miery uspokojiť základné potreby, aby sa mohli objaviť nové. Za najvyššiu potrebu považuje Maslow potrebu sebarealizácie, čím zohľadňuje ľudskú snahu naplniť svoje zámery a potreby.

Maslowova hierarchia ľudských potrieb:

 Uspokojovanie telesných potrieb u onkologicky chorého pacienta

 V rámci uspokojovania telesných potrieb sa musíme zamerať na dodržiavanie osobnej hygieny, pravidelný príjem potravy, dostatočný príjem tekutín, dostatok kyslíka a spánku, vylučovanie a pomoc pri pohybovaní. Hlavným cieľom starostlivosti je predovšetkým minimalizácia  fyzickej   bolesti,   ktorá   si vyžaduje   pravidelnú   kontrolu   a   sledovanie jej intenzity.

 Popri liečbe bolesti je dôležité i zvládanie ostatných symptómov choroby, ktoré môžu pacientovi znepríjemňovať život. Tlmenie bolesti je jedným zo základných práv pacienta.

 Pri posúdení mobility a imobility sestra zhodnotí schopnosť pacienta vykonávať aktivity denného života (napr. stravovanie, obliekanie, hygiena, chôdza, udržiavanie moču a stolice, užívanie chodidla, vozíka, schopnosť presunu z postele do kresla, komunikácia). Sestra môže k tomu použiť niektoré bodovacie systémy, napr. Barthelov test denných aktivít, hodnotenie stupňa telesnej výkonnosti podľa WHO.

 Uspokojovanie psychických potrieb u onkologicky chorého pacienta

 Onkologické ochorenia patria k početným chorobám, ktoré sú sprevádzané zmenami somatického  stavu   v   zmysle   anatomických   a   funkčných následkov   vrátane   dopadu na psychiku pacienta. Pacient sa musí vyrovnať s náročnou liečbou charakterizovanou nezriedkavo narušením anatomickej a funkčnej integrity orgánov a systémov i organizmu jako celku.

 Pri uspokojovaní psychických potrieb pacienta je potrebné rešpektovať niektoré všeobecné požiadavky, empatiu, individuálny prístup, úctu, pozitívny vzťah k pacientovi.

Pacient   na   uspokojovanie   svojich   potrieb   potrebuje   prijímať   informácie.

Nedostatok informácií nevyhnutne izoluje pacienta a vytvára atmosféru nedôvery.

 Pri udržiavaní a rozvíjaní psychickej rovnováhy má významnú úlohu empatický vzťah. Sestra by mala poznávať a akceptovať pacientove spôsoby úľavy a pomôcť mu odpútať sa aspoň čiastočne od ťažkostí.

 Onkologicky   chorý    pacient    má    právo    na    následnú    rehabilitáciu,    ktorá je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej liečebnej starostlivosti. Rehabilitácia v onkológii je proces, ktorý upravuje porušené fyzické, psychické, sociálne a pracovné schopnosti pacienta, ktoré sú dôsledkom ochorenia alebo liečby.

 Uspokojovanie sociálnych potrieb u onkologicky chorého pacienta

 Človek žije v určitom spoločenskom prostredí, má svoju rodinu, svoju prácu, problémy, záujmy, ktorým  sa  venuje.  Uspokojovanie  sociálnych potrieb je  zamerané na zmiernenie sociálnej izolácie, účinnú komunikáciu s pacientom a zabezpečenie sociálnych kontaktov s podpornými osobami.

 Komunikácia je výmena informácii, je základným princípom medziľudských vzťahov v ošetrovateľstve. Účinné komunikovanie patrí k základným a dôležitým potrebám a kladne vplýva na kvalitu vzťahov medzi sestrou a pacientom. Komunikácia s onkologickým pacientom vyžaduje od sestry dostatok komunikačných zručností, ktoré sa nedajú naučiť, tie formuje len prax, neustály kontakt s pacientom, poznanie ľudskej psychiky, ale predovšetkým čisté a otvorené srdce a láska k svojmu povolaniu (Berč 2008).

 Onkologické  ochorenie  a  jeho  liečba  má  veľký  vplyv  aj  na  pracovnú  aktivitu a to nielen v domácnosti, ale aj v zamestnaní. Pracovná neschopnosť trvá dlhšie, môže byť ukončená návratom do pôvodného zamestnania, do menej náročnej práce alebo zamestnania s kratšou pracovnou dobou, čiastočnou alebo úplnou invalidizáciou, ale aj úmrtím pacienta. Návrat do práce často znamená pre pacienta koniec domácej samoty a zvýšeného sebapoznávania (Györgyová, 2000).

Uspokojovanie spirituálnych potrieb u onkologicky chorého pacienta

 Uspokojovanie spirituálnych potrieb je zamerané predovšetkým na rešpektovanie náboženskej slobody, a to zabezpečením účasti na náboženských obradoch a prijímaním sviatosti.

 Hlavným cieľom ošetrovateľstva je systematická starostlivosť o  potreby  človeka, ktoré sa v rôznych životných a zdravotných situáciách menia.

Záver

 Cieľom práce sestry je pomôcť pacientovi čo najskôr a v čo najväčšej miere adaptovať sa na zmenené prostredie a získať samostatnosť v uspokojovaní potrieb.

 Významným   predpokladom   spolupráce   sestry   a   pacienta    je    akceptovanie jeho subjektívneho prežívania pri uspokojovaní potrieb, čo si vyžaduje od sestry holistický prístup k pacientovi. (Farkašová, 2001). Významnú úlohu v starostlivosti o onkologicky chorého pacienta zohráva aj rodina.

Zoznam použitej literatúry 

1. BERČ, A. – PALKOVÁ, Ľ. 2008. Onkologické ošetrovateľstvo I. 1. vyd. Martin: Osveta, 2008. 190 s. ISBN 978-80-969605-3-8
2. FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2006. Výskum v ošetrovateľstve. 2. vyd. Martin: Osveta, 2006. 87 s. ISBN 80-8063-228-6
3. GULÁŠOVÁ, I. 2009. Telesné, psychické, sociálne a duchovné aspekty onkologických ochorení. 1. vyd. Martin: Osveta, 2009. 99 s. ISBN 978-80-8063-305-9
4. GULÁŠOVÁ, I.2008. Bolesť ako ošetrovateľský problém. 1. vyd. Martin: Osveta, 2008. 96 s. ISBN 978-80-8063-288-5
5. GULÁŠOVÁ,   I.2009.    Právne    aspekty    zdravotnej    a    ošetrovateľskej    starostlivosti. 1. vyd. Martin: Osveta, 2009. 127 s. ISBN 978-80-8063-307-3
6. GYÖRGYOVÁ, M. 2000. Úvaha o kvalite života onkologicky chorej ženy. In Revue ošetrovateľstva a laboratórnych metodík. ISSN 1335-5090, 2000, roč. 6, č.1,s. 35. JANDOVÁ,

6. 2006. Adaptácia pacienta na zmenený zdravotný stav. In Revue ošetrovateľstva, sociálnej práce a laboratórnych metodík. ISSN 1335-5090, 2006, roč. 12, č. 1, s. 39-40
7.  KAUŠITZ, J. a kol. 2003. Onkológia. 1. vyd. Bratislava: VEDA, 2003. 712 s. ISBN 80-224 0711-9
8.  KERÉNYIOVÁ, G. 2003. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacientov liečených chemoterapiou. In Ošetrovateľstvo a pôrodná asistenci. ISSN 1336-183002-04, 2003, roč.1, č.3, s. 7-9.