Ošetrovateľská starostlivosť o pacientku pri podávaní chemoterapie

Konference: 2006 11. ročník odborného sympózia na téma Onkologie v gynekologii a mammologii

Kategorie: Chemoterapie

Téma: Nelékařská sekce: IV.Blok Nejčastější komplikace související s aplikací chemoterapie, jejich řešení a prevence

Číslo abstraktu: 057

Autoři: prof. PhDr. Gulášová Ivica, Ph.D.

Súhrn
Autorka popisuje úlohy sestry pri ošetrovaní onkologicky chorej pacientky s karcinómom prsníka liečenej chemoterapiou. Podáva prehľad základných informácií o druhoch, spôsoboch a zásadách racionálnej chemoterapie a úlohách sestry pri pozorovaní nežiadúcich účinkov. Osobitnú pozornosť venuje úlohám sestry pri edukácii a psychickej podpore pacientky, v príprave pacientky na chemoterapiu, počas chemoterapie i po chemoterapii.

Kľúčové slová
onkologické ochorenie, chemoterapia, druhy chemoterapie, spôsoby chemoterapie, cytostatiká, nežiadúce účinky, edukácia, informovanosť pacientky, komunikácia, psychická podpora, pozorovanie

Úvod
Pod onkologickým ochorením, medzi laikmi nazývaným rakovina, sa označuje mnoho najrôznejších nádorov, ktoré postihujú ľudské telo. Všeobecná definícia síce neexistuje, avšak väčšina nádorov predstavuje abnormálnu masu buniek, ktorej rast prebieha nekoordinovane s rastom normálnych tkanív. Abnormálna masa tkaniva je tvorená bunkami, ktoré nadobudli nové vlastnosti zmenou svojej genetickej informácie alebo epigeneticky. Hlavným prejavom týchto nových vlastností je schopnosť permanentného delenia a z toho vyplývajúceho narastania objemu nádorového tkaniva. Tento rast je nekoordinovaný s normálnym tkanivom, pretože nádorové bunky strácajú schopnosť reagovať na normálne regulačné podnety pre ich množenie a priestorové ohraničenie. Tento rast vyvoláva u chorého človeka škodlivé následky, ktoré pretrvávajú, i keď vymizli podnety, ktoré ich vyvolali. Z každého tkaniva ľudského tela môžu vznikať rozmanité nádory s rozličnými biologickými reakciami, a teda i s rôznym významom pre existenciu organizmu, v ktorom vznikli.
Liečbou nádorových ochorení sa zaoberá klinická onkológia. Je to odbor medicíny, ktorý má multidisciplinárny charakter a vyžaduje spoluprácu s takmer všetkými ďalšími odbormi, či sú to už liečebné alebo vyšetrovacie zložky (6).
Aké je špecifikum ošetrovateľskej starostlivosti o pacientky s karcinómom prsníka? Pomoc týmto pacientkám si vyžaduje vysokú úroveň zdravotníckych služieb a odborných vedomostí, ako aj citlivý ľudský prístup (3).

Postavenie chemoterapie v komplexnej liečbe nádorov
Základné metódy protinádorovej liečby sa vhodne dopĺňajú. Tam, kde sú možnosti chirurgickej liečby alebo rádioterapie obmedzené, či vyčerpané, môže účinne zasiahnuť chemoterapia. Chirurg môže odstrániť objemný nádor pokiaľ neprerastá do vitálne dôležitých štruktúr. Rádioterapiou možno do istej miery eliminovať reziduálny tumor. Pokročilý nádorový proces môže ovplyvniť jedine chemoterapia to i v dobe, kedy metastázy ochorenia nie sú zistené, pretože pôsobí systémovo. Chemoterapia spolu s hormonálnou liečbou, imunoterapiou a podpornou liečbou je ucelenou súčasťou onkologickej liečby. Chemoterapia je liečba zhubných nádorov protinádorovými liekmi - cytostatikami. Cytostatickú liečbu ordinuje skúsený lekár - chemoterapeut na základe operačného nálezu a overeného histologického výsledku a aktuálneho zdravotného stavu pacienta.

Druhy chemoterapie
Chemoterapia sa podáva ako základná liečba pokročilého nádorového ochorenia pri metastatickej alebo generalizovanej chorobe - napríklad leukémia, lymfóm, malobunkový karcinóm pľúc, nádory semenníkov.
<<b>Neoadjuvantná chemoterapia je indikovaná k zmenšeniu nádoru, k zníženiu štádia, pred definitívnou lokoregionálnou liečbou alebo rádioterapiou. Chemoterapia umožňuje menej radikálnu liečbu s lepšim kozmetickým a funkčným výsledkom - napríklad pri karcinóme prsníka.
<<b>Adjuvantná chemoterapia ako následná liečba po operácii alebo rádioterapii, ktorá slúži k zničeniu zvyšku predpokladaných nádorových buniek v tele, k zabráneniu relapsu ochorenia a vytvorenia metastáz - napríklad kolorektálny karcinóm, karcinóm prsníka a ovária.
<<b>Záchranná liečba - chemoterapia ako liečba chorého pri relapse nádoru, ktorý nastal po predchádzajúcej dočasnej rádioterapii alebo chemoterapii - napríklad lymfómy a seminóm, kolorektálny karcinóm, karcinómy hlavy a krku, prsníka.
<<b>Paliatívna chemoterapia slúži k odstráneniu symptómov nádorového ochorenia s možnosťou predĺženia života chorého, keď ostatné liečebné metódy zlyhali, alebo ich nie je možné použiť.
<<b>Experimentálna chemoterapia sa používa pri výskume nových liekov, ktoré nie sú zaradené do bežnej liečby (11).

Spôsoby chemoterapie
<<b>Monochemoterapia je liečba jediným (jedným druhom) cytostatikom. Najčastejšie sa používa pri adjuvantnej liečbe, napríklad kolorektálneho karcinómu.
<<b>Kombinovaná chemoterapia je najčastejšia a najúčinnejšia forma chemoterapie. Kombináciou viacerých cytostatík sa zvyšuje vzájomná aktivita liekov a znižuje sa vývoj rezistencie , napríklad pri karcinóme prsníka.

Zásady racionálnej chemoterapie
Liečbu cytostatikami je potrebné zahájiť čo najskôr, menší nádor je citlivejší, najneskôr 60 dní od operácie zhubného národu. Účinné je využitie liečby kombinovanou chemoterapiou, ktorou sa okrem liečebného efektu znižuje riziko vzniku rezistencie na cytostatiká. Účinné dávkovanie, dostatočne vysoké dávky, je ďalším predpokladom spoľahlivej protinádorovej účinnosti liečby. Poddávkovanie uľahčuje vznik rezistencie. Dávka cytostatika sa zvyčajne vypočíta podľa povrchu tela pacientky, určuje ju vždy lekár, ale sestra, ktorá ju pripravuje, sleduje jej nežiadúce účinky ju musí tiež ovládať. Sestra musí tiež ovládať vedľajšie, nežiadúce účinky chemoterapie, po podaní konkrétnych cytostatík a ovládať základné zásady účinného a cieleného pozorovania pacientky. Liečba cytostatikami je cyklická, prerušovaná. Prestávky medzi cyklami majú umožniť organizmu nielen regeneráciu tkanív, ale sú výhodné pre obnovu imunitných mechanizmov. Predčasná aplikácia ďalšieho cyklu môže ťažko poškodiť zotavujúce sa zdravé bunky. Oneskorené podanie však umožní nežiadúcu replikáciu nádoru. Chemoterapia sa zvyčajne podáva raz za 21 - 28 dní.

Formy aplikácie cytostatík
intravenózne vo forme injekcií a infúzií, aj kontinuálnym podaním pomocou Crosbyho pumpy, keď cieľom je udržanie dlhodobej koncentrácie cytostatika v organizme.
<<b>Intratekálna aplikácia je vynútená skutočnosťou, že väčšina cytostatík neprestupuje hemoencefalickú bariéru. Ich koncentrácia v mozgomiešnom moku je zanedbateľná. Pritom je treba pri liečbe infiltrátov CNS, napríklad pri leukémiách dosiahnuť v tejto oblasti vysokých terapeutických koncentrácií. Cytostatikum sa podáva pri lumbálnej punkcii a množstvo podaného cytostatika sa rovná množstvu odsatého mozgomiešneho moku.
<<b>Intrapleurálna a intraperitoneálna aplikácia cytostatík je indikovaná pri exudátoch obsahujúcich nádorové bunky.
<<b>Intrahepatálna aplikácia - do artérie hepatis sa inplantuje komôrka vyrobená z titanu alebo plastu, ktorá má silikónovú membránu. Táto môže byť prepichnutá pomocou špeciálnych ihiel a chemoterapia sa aplikuje ako bolus alebo ako infúzia pomocou infúznej pumpy.
<<b>Perorálna chemoterapia je vo forme tabliet, ktoré nesmú dráždiť sliznicu čreva (2).

Nežiadúce účinky chemoterapie a špecifiká práce sestry pri pozorovaní nežiadúcich účinkov niektorých cytostatík
Základným predpokladom účinku cystostatík je ich dostatočná koncentrácia v cieľovom tkanive. Ak cytostatiká postihujú nádorové bunky hovoríme o ich liečebnom účinku. Ak postihujú bunky zdravého tkaniva hovoríme o toxickom, nežiadúcom účinku cytostatík. Preto má veľký význam, aby sestra poznala aj nežiadúce a vedľajšie účinky liekov, aby svojím prístupom a radou vedela pacientke pomôcť a vysvetliť jej v správnych súvislostiach ich prejavy. Onkologicky chorú pacientku trápi viacero telesných problémov - vyčerpanie, únava, nauzea, dušnosť, strata vlasov, bolesť a pod., ktoré dnes dokážeme ovplyvňovať medicínsky, ale i prostredníctvom ošetrovateľských intervencií (8).
Medzi najčastejšie prejavy toxicity patria gastrointestinálne ťažkosti, myelosupresia, neurologická toxicita, kardiálna toxicita, renálna toxicita, poškodenie pľúc, kožná toxicita, anafylaktický šok.
Nežiadúce účinky chemoterapie sa najčastejšie delia podľa časového faktora, teda podľa doby, ktorá uplynie od aplikácie cytostatika.
Rýchlo nastupujúce reakcie - bezprostredne po aplikácii, maximálne do niekoľko hodín:
  • Alergické reakcie ako je šok, horúčka, exantém. Pri aplikácii cytostatík musí byť v pohotovosti protišoková skrinka, pacient musí byť neustále pozorovaný a pri prejave alergickej reakcie musí byť chemoterapia zastavená.

  • Zo žilových komplikácií sú to hlavne zápaly žíl a nekrózy tkaniva. Vpich infúzie alebo injekcie si vyžaduje od sestry vysoký stupeň zručnosti. Cytostatiká sa majú podávať do žily, ktorá je dobre viditeľná či hmatateľná, musí byť priechodná a nesmie byť zapálená. Cytostatiká sa nepodávajú do žily, z ktorej nie je zabezpečený voľný odtok krvi, napríklad pri lymfedéme, tromboflebitíde. Miesta vpichu je potrebné pravidelne striedať. Cytostatiká sa aplikujú pomaly, bez veľkého tlaku, ktorý by mohol spôsobiť ruptúru žily a tým paravenózne podanie cytostatika. Lokálne dráždiace cytostatiká sa aplikujú do hadičky, alebo do rezervoára infúznej súpravy. Pri paravenóznom úniku cytostatika je potrebné infúziu zastaviť a pokúsiť sa o aspiráciu čo najväčšieho množstva uniknutej látky. Miesto je potrebné ošetriť opichom Hyázou, Hydrocortizonom a lokálnymi anestetikami a lokálne aplikovať Hydrocortizon masť. Niekedy je prítomný syndróm rýchlej nádorovej lýzy, urátová nefropatia a pri veľmi citlivých nádoroch dochádza k rýchlemu rozpadu tkaniva, hrozí zlyhanie obličiek.

  • Niektoré cytostatiká majú silne emetický účinok, ktorý sa prejavuje nauzeou, vracaním a nechutenstvom. Už pri plánovaní chemoterapie je potrebná príprava pacientky na tento
    účinok a ordinácia antiemetík. Sestra svojou radou, dietetickými opatreniami, správnou prípravou a podaním lekárom ordinovaných antiemetík môže znížiť výskyt nevoľnosti a zvracania.
    Pacientkám sa z uvedeného dôvodu neodporúčajú ťažké jedlá, lepšie sa znášajú jedlá studené, na podráždený žalúdok dobre pôsobí chladená Pepsi-cola po glgoch, potrebné je piť dostatočné množstvo tekutín. Nechutenstvo a úbytok na váhe sa berie do úvahy už pri plánovaní chemoterapie, je potrebné snažiť sa upraviť vhodnou diétou celkový stav pacientky.


Včasné nežiadúce reakcie po chemoterapii, nástup účinku dni až týždne:
  • Myelosupresia - najčastejšie leukopénia, vzniká okolo 7. dňa po ukončení chemoterapie. K úprave prichádza spravidla behom niekoľkých dní. Krátkodobá asymptomatická
    leukopénia nevyžaduje žiadnu liečbu ani hospitalizáciu. V prípade zvýšenia telesnej teploty nad 38,5° C a pri prejavoch akejkoľvek infekcie je potrebné zahájiť liečbu širokospektrálnymi antibiotikami. Infekcia môže mať aj atypický klinický priebeh, horúčka môže chýbať a priebeh môže byť rýchly. Pacientky pred chemoterapiou by mali byť poučené o nežiadúcich účinkoch, mali by mať profylaktickú sanáciu infekčných ložísk, napríklad oprava defektného chrupu, zvýšenú starostlivosť o sliznice, mali by byť poučené, že po chemoterapii by nemali navštevovať miesta, kde sa pohybuje veľa ľudí a kde je riziko infekcie vyššie. Trombocytopénia sa vyskytuje spolu s leukopéniou. Nedostatok trombocytov sa najčastejšie prejavuje krvácavými stavmi. Pacientky po chemoterapii sa musia sledovať, sleduje krvácanie z ďasien, výskyt modrín, petechií, krvácanie z rodidiel, krv v moči a stolici. Každú odchýlku od normy pacientky hlásia sestre a ošetrujúcemu lekárovi. Príčina anémie býva komplexná, najčastejšie sú to tieto príčiny: opakované krvácania, infiltrácia kostnej drene, hemolýza. Príznakmi anémie sú slabosť, bolesť hlavy, malátnosť, únava, podráždenosť, dušnosť. Vychádzajúc zo spomenutých príznakov myelosupresie je dôležitá pravidelná kontrola krvného obrazu po chemoterapii.

  • Stomatitída, zápal v dutine ústnej, bolestivé afty bývajú zvyčajne spojené s leukopéniou. Cieľom prevencie tejto komplikácie je zvýšená starostlivosť o dutinu ústnu pred, počas aj po chemoterapii výplachy dutiny ústnej roztokom šalvie, pitie dostatočného množstva tekutín, pri stomatitíde úprava stravy, lokálne anestetiká pred jedlom. Pri ťažkých zápaloch antibiotická liečba riadená lekárom.

  • Ďalším z komplexu nežiadúcich účinkov po chemoterapii je alopécia - vypadávanie vlasov, ktoré je obzvlášť u žien vnímané ako veľmi nepríjemný, nežiadúci účinok niektorých cytostatík. Potrebné je pacientku poučiť o tomto nežiadúcom účinku, dôležitá je psychická podpora pacientky, predpis parochne. V tomto ohľade musí sestra upozorniť pacientku, že strata vlasov je dočasná, čo má pre pacientov pozitívny vplyv na ich psychické prežívanie aj tejto uvedenej zmeny v ich telesnom obraze. U niektorých pacientiek sa prejavujú neskoré reakcie ako dlhodobé následky chemoterapie, ktoré sa prejavujú po mesiacoch, ba až po rokoch.


Medzi najčastejšie dlhodobé následky chemoterapie patria:
  • Kardiopatia, srdcová toxicita, prejavujúca sa dysrytmiou, srdcovým zlyhaním, vzácne (- menej častejšie) nekrózami srdcového tkaniva. Pred zahájením liečby takýmito cytostatikami je potrebné, aby mala pacientka urobené kardiologické vyšetrenie a pred každým cyklom chemoterapie nový EKG záznam. Pacientka musí byť poučený o nežiadúcom účinku lieku a každú zmenu stavu musí hlásiť ošetrujúcemu lekárovi, sestre.

  • Niekedy sa u pacientky vyskytne pneumopatia, pľúcna toxicita, lieková pneumonitída, neskorá pľúcna fibróza. Pacientky po podaní cytostatík, ktoré majú tieto uvedené nežiadúce účinky má mať pravidelne robený RTG snímok pľúc.

  • Nie tak častá, ale o to závažnejšie prebiehajúca býva hepatopatia, pečeňová toxicita, cirhóza, fibróza pečene až hepatálne zlyhanie, preto sa pacientkám počas každého cyklu
    chemoterapie pravidelne kontrolujú pečeňové testy, robí sa sonografické vyšetrenie pečene.

  • Medzi časté nežiadúce účinky chemoterapie patria aj kožné zmeny a zmeny kvality, rastu nechtov, hyperpigmentácia, teleangiektázie, fotosenzitivita, hyperkeratóza. Pacientky počas a po chemoterapii sa musia vyvarovať akémukoľvek dráždeniu kože, nesmú sa vystavovať slnečnému žiareniu (11,2).

  • Zvlášť u vekovo mladších pacientiek musí sestra informovať o možnosti výskytu nežiadúceho účinku chemoterapie - o poklese sekrécie pohlavných hormónov, o aspermii, predčasnej menopauze, aby sa predišlo i nežiadúcim psychickým účinkom, resp. psychotraume pacientky.


Po ukončení chemoterapie sa pacientka musí zúčastňovať pravidelných dispenzárnych kontrol, napr. aj z dôvodu včasného zachytenia sekundárnej malignity - najčastejšie akútnej leukémie.

Úlohy sestry a edukácia pacientky pri podávaní niektorých cytostatík
<<b>Cyklofosfamid, Ifosfamid - mal by sa aplikovať ráno, aby sa vylúčil z organizmu v priebehu dňa, úlohou sestry je poučiť pacientku o zvýšenom príjme tekutín a tým zabráneniu hemoragickej cystitídy.
<<b>Cisplatina - sestra musí informovať pacientku o nežiadúcom účinku na sluchové vnímanie (počutie), hučaní v ušiach. Pred chemoterapiou je potrebná dostatočná hydratácia a vyšetrenie clearence kreatinínu pre nefrotoxické účinky lieku.
<<b>Dacarbazín - počas aplikácie sledovanie žily pacienta, liek dráždi žilu.
<<b>Mustargén - prísne intravenózne podanie, môže spôsobiť nekrózu tkaniva.
<<b>5-Fluorouracil - sestra musí upozorniť pacientku na zvýšenú hygienu dutiny ústnej, ako prevenciu stomatitídy, sledovať prípadné bolesti na hrudníku - poruchy prietoku krvi cez artérie srdca, sledovať výskyt hnačiek, vyhýbanie sa slnku.
<<b>Methotrexát - sledovať kožné zmeny, vyhýbať sa slnku, dostatočná hydratácia.
<<b>Antracyklíny - pred každým podaním EKG záznam, sledovanie tlaku a pulzu, upozorniť pacientku na zafarbenie moča na červeno, prísne intravenózne podanie, zvyčajne po dvoch týždňoch alopécia (1,7).
Niektoré onkologické ochorenia sa dajú liečiť kompletne ambulantnou formou, u niektorých má predsa len prioritu hospitalizácia pacientky.

Úlohy sestry v prípave pacientky pred chemoterapiou
Pred podaním chemoterapie sa musia urobiť potrebné vyšetrenia ordinované lekárom, pomocou ktorých sa určí rozsah ochorenia a celkový zdravotný stav pacientky. Pred zahájením chemoterapie sa robia RTG vyšetrenie pľúc a USG vyšetrenie brucha, prípadne podľa potreby aj CT vyšetrenia a MR príslušných orgánov a iné USG vyšetrenia, napríklad prsníkov, operačných jaziev, mamografické vyšetrenia, podľa diagnózy ochorenia, tieto určia rozsah a pokročilosť nádorového ochorenia pacientky (8). Podľa nich lekár navrhne schému chemoterapie, pacient je poučený o potrebe - nevyhnutnosti liečby, o jej nežiadúcich účinkoch aj o pláne celej liečby. Pre sestru je dôležité poznať princíp jednotlivých vyšetrení i prípravu pacientky na tieto vyšetrenia, aby jej mohla presne vysvetliť, ako sa má na ne pripraviť.
Bezprostredne pred chemoterapiou sa vyšetrujú krvný obraz, biochémia, vyšetruje sa moč- clearence kreatinínu, odoberá sa krv na onkomarkery. Poučiť pacientku o dôležitosti jednotlivých vyšetrení, o presnom a správnom zbere napríklad 24-hodiného moča, je úlohou sestry. Pacientka, ktorá prvýkrát prichádza do onkologickej ambulancie je často vystrašený a dezorientovaný. Prístup k takejto pacientke musí byť ohľaduplný, trpezlivý a láskavý, potrebné je časté opakovanie pokynov, prípadne aj písomné pokyny. Odber krvi musí vedieť sestra vykonať zručne a bezbolestne. Pri vyhovujúcich parametroch krvného obrazu a po vyšetrení lekárom je pacientke podaná chemoterapia.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientku počas podávania chemoterapie
Pacientka prichádza na podanie chemoterapie už poučený o pláne liečby, o jej nežiadúcich účinkoch. Úlohou sestry v oblasti ošetrovateľskej je vhodným spôsobom usilovať o uspokojenie terapeutických, psychických, sociálnych, kultúrnych, duchovných a iných potrieb pacientiek a klientiek (4). Skúsenosť nám však hovorí, že tieto pacientky sú ešte stále vystrašené, boja sa, pretože nevedia čo ich čaká. Tu zohráva dôležitú úlohu sestra, ktorá poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť pacientke počas podávania chemoterapie. Dôležité je sledovanie pacientky, jej správanie sa a nežiadúcich účinkov liečby, správne a zručné zavedenie infúzie, správna príprava a podanie cytostatík, ako aj antiemetík podľa ordinácie lekára. Veľkú úlohu tu zohráva však komunikácia s pacientkou a psychologický prístup k pacientke, potrebné je vypočuť ju, nájsť si čas na ňu, znova jej trpezlivo a jasne vysvetliť celý plán aj postup chemoterapie, či naplánovaných vyšetrení. Dôležitú úlohu tu zohráva aj prostredie, jeho čistota a útulnosť, v ktorom sa chemoterapia podáva. Ak si pacientka želá súkromie je potrebné oddeliť ju od ostatných pacientiek (8). Sestra, ktorá podáva chemoterapiu by nemala mať na starosti viac ako štyri pacientky, aby sa im vedela dostatočne venovať. Je vhodné, ak ”aplikáreň cytostatík” je vybavená posuvnými zástenami, ktoré zabezpečujú súkromie pacientiek, nachádza sa tam televízor, rádioprijímač, ktorý slúži pacientkám - pomáha im spríjemňovať priebeh podávania chemoterapeutík.

Ošetrovateľská starostlivosť sestry o pacientku po chemoterapii
Pacientka po ukončení chemoterapie, zvyčajne týždeň po chemoterapii, prichádza na kontrolný krvný obraz. Sestra počas rozhovoru s pacientkou zistí, aké má pacientka problémy, ako zvládla chemoterapiu. Každú odchýlku od normy hlási lekárovi a zaznamená do zdravotnej dokumentácie pacientky. Pri nevyhovujúcich parametroch krvného obrazu, či pri náznaku príznakov infekcie, lekár pacientku vyšetrí a naordinuje jej príslušnú liečbu. Pri vyhovujúcich parametroch sa pacientka objedná na ďalšiu chemoterapiu. Sestra sa snaží pacientku zapojiť aj do svojpomocných klubov napríklad žien po operácii prsníka. Podľa ordinácie lekára objednáva pacientke ďalšie pomocné, alebo kontrolné vyšetrenia, včas na ne upozorní a pripraví pacientku. Medzi tieto vyšetrenia patria RTG vyšetrenia, USG vyšetrenia, ale aj konziliárne vyšetrenia u iných odborných lekárov. Pacientky majú na svojich dispenzárnych kartičkách telefónne číslo ambulancie, na ktoré sa môžu obrátiť v prípade akéhokoľvek problému či akejkoľvek nejasnosti. Dobrá spolupráca lekára a sestry s pacientkou je dôležitou súčasťou onkologickej liečby.

Záver
V súčasnosti je veľa pacientiek a klientiek vzdelanejších a chcú byť o všetkom, čo sa týka ich osoby informovaní. Zdravotníci by si na túto skutočnosť mali zvyknúť a prispôsobiť sa jej. Týka sa to všetkých zdravotníckych pracovníkov - lekárov, sestier, psychológov, fyzioterapeutov a ďalších. Rola pacientky ako pasívneho prijímateľa zdravotníckej starostlivosti pomaly odznieva (9).
Zhubné nádory sú jeden z najpálčivejších problémov, ktorý musí zdravotníctvo u nás podobne ako inde vo svete riešiť. Jeho úspešné zvládnutie však vyžaduje systematické úsilie celej spoločnosti a preto je onkologický program celospoločenským programom.
Sestra zaujíma významné miesto v boji so zhubnými nádormi. Je dôležitým členom kolektívu zdravotníkov vykonávajúcich onkologickú starostlivosť, nezastupiteľná je jej úloha pri ošetrovaní, výchove a vzdelávaní, motivovaní, psychosociálnej podpore a komunikácii s onkologicky chorou pacientkou. Samozrejme, musí byť i dobrým manažérom ošetrovateľskej starostlivosti o pacientku. Aj od jej odbornej a morálnej úrovne veľmi závisí konečný výsledok poskytovanej odbornej i ľudskej pomoci pacientkám s karcinómom prsníka.

Literatúra
  1. Bertran, G. Katzung et al.: Základní klinická farmakologie. Nakladatelství a vydavatelství H & H, Praha 1992, s. 848-851
  2. Brunner, L.: Medical Surgical Nursing. New Jersey, Chapman Medical, 1988, s. 269-276
  3. Ďačok, J. et al.: Etické a právne aspekty starostlivosti o onkologicky chorých pacientov. Acta Chemotherapeutica, 2000, č. 9, s.56
  4. Fišerová, J.: Etika v ošetřovatelství. 1. Vyd. Brno, IDV PZ 1977, s. 60
  5. Gulášová, I: Revue ošetrovateľstva a laboratórnych metodík,
  6. Chmelík, B. et al.: Informovanie onkologického pacienta. Acta Chemotherapeutica, 2000,
    č. 9, s. 25
  7. Klener, P.: Protinádorová chemoterapie. GALÉN Praha, 1996, s. 151-182
  8. Kozúrová, B., Erbová, G., Olivierová, R.: Ošetrovateľstvo II. Martin, Osveta, 1995, s.
  9. Kyasová, M.: Komentář k článku Ošetřování onkologicky nemocných jako součást léčby. Onkologická péče, II, 1998, č. 1, s. 15
  10. Kyasová, M., Chalupová, J.: Práva pacientov a ich akceptovanie v podmienkach súèasnej práce. Revue profesionálnej sestry. 8, 2001, è. 4, s. 9
  11. Maňka, I. et al.: Klinická onkológia pre stredných zdravotníckych pracovníkov. Martin, Osveta, 1985, s.


Adresa autorky.
h.doc.PhDr.Ivica Gulášová ,Ph.D Narcisová 40
821 01 Bratislava
Slovensko
e-mail: ivica.gulasova@post.sk

Datum přednesení příspěvku: 6. 1. 2006