Paliatívna a hospicová zdravotná a ošetrovateľská starostlivosť

Súhrn

 Pacienti   s nevyliečiteľným   ochorením   a zomierajúci   pacienti   sa   stali   záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice. Zomierajúci nedostávali primeranú  liečbu príznakov a boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných, pretechnizovaných nemocničných podmienkach   Paliatívna starostlivosť – je aktívna celková starostlivosť o pacientov v čase, keď  ich choroba už nereaguje na kuratívnu liečbu a kontrola bolesti a iných symptómov a psychologických, sociálnych a duchovných problémov. Hlavným cieľom paliatívnej starostlivosti je: najvyššia možná kvalita života pacienta a jeho rodiny. Vždy je to teamová práca. Hospic – je špecializovaný program, ktorého cieľom je poskytnúť pacientovi kvalifikovanú paliatívnu starostlivosť a doprevádzanie. Kto je hospicový pacient? Je  človek  s chronickou  nevyliečiteľnou  už  neliečiteľnou  chorobou,  bez  nádeje na predĺženie života. Liečebné postupy v hospici vedú k zmierneniu bolesti a iných nepríjemných prejavov choroby v terminálnom štádiu.

 Kľúčové slová Terminálne štádium, paliatívna starostlivosť, hospic

Summary

 Patients with incurable ilness or dying people have been often getting only poor care in    hospital,   have   been   feeling   lonely,   separated   from     their   relatives   in   sterile and oversupplied  of   technical   instruments.condition,   and   at   the   same   time   pointed as economical problem.  Palliative care is the active given to patient during the time when the illnes has been  incurable  already  and  controlling  of  the  pain  and  other  symptoms and psychological, scoial and spiritual problems. The aim is to give to patient the most possible quality of life, we can reach. It is everytime a team-work. Hospice – i tis a special programme how to give to  patient  the  qualified  palliative  care  and  accompany  him. The hospice-patient is the person with incurable chronical disease who has not any hope to stay alive more. The treatment in case of termnal illness is based on pain and other discomfortable symptom - reducing procedures

 Key words Terminal stadium, palliative care, hospice

História paliatívnej medicíny

 Paliatívna medicína  má základ v hospicovom   hnutí, ktoré vzniklo ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia. Na základe medicínskych objavov sa zmenil priebeh mnohých ochorení a zvýšila sa nádej na ich   úplne   vyliečenie.   Na   druhej   strane   sa   pacienti   s nevyliečiteľným   ochorením a zomierajúci pacienti stali záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice. Zomierajúci nedostávali  primeranú  liečbu  príznakov  a boli  osamelí,  odlúčení  od  svojich  blízkych v neosobných, pretechnizovaných nemocničných zariadeniach. Na tieto nedostatky reagovali sestry a lekári .Zdôrazňovali povinnosti nielen liečiť a vyliečiť, ale aj pomáhať účinne tam, kde vyliečenie nie je možné a srmrť je nevyhnutná

 Za vedúcu osobnosť možno považovať Cecilly Saundersovou, anglickú lekárku, zakladateľku  prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie, „celkovej liečby“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorý má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer. Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali v r. 1973, založil ho chirurg – onkológ Balfour Mount, ktorý prvý krát použil termín „paliatívna starostlivosť“. V r. 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie. V roku 1988 bola založená Európska asociácia paliatívnej starostlivosti (Hanzlíková, a kol. 2006.). Na Slovensku  bola v roku 1995 v Martine založená nadácia HOSPICE, neskôr občianské združenie, ktorého cieľom boli rozvoj paliatívnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti v SR a poskytovanie profesionálnej a laickej pomoci umierajúcim a ich rodinám. V roku 2000 vznikla „Asociácia hospicovej starostlivosti“, ktorá podnietla aj legislatívne uznanie odboru paliatívna starostlivosť v SR. V roku 2002 sa podaril otvoriť mobilný hospic Plamienok určený pre deti. V SR existuje hospic v Bardejovskej Novej Vsi, v Michalovciach, paliativne oddelenie v NOÚ v Bratislave, v Humennom a v Trstenej.

 Podľa WHO:

 Paliatívna starostlivosť – je aktívna celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba už nereaguje na kuratívnu   liečbu   a kontrola   bolesti   a iných symptómov a psychologických, sociálnych a duchovných problémov.

 Hlavným cieľom paliatívnej starostlivosti je: najvyššia možná kvalita života pacienta a jeho rodiny.

Paliatívna starostlivosť:

• poskytuje úľavu od bolesti a iných závažných príznakov, 
• potvrdzuje život a umieranie akceptuje ako prirodzený proces, 
• neurýchľuje ani neodsúva smrť, 
• integruje do starostlivosti o pacienta psychologické a spirituálne aspekty,
• poskytuje pomoc pacientom, aby žili čo najaktívnejšie až do smrti /Gulášová, 2009/. 

 Paliatívna ošestrovateľská starostlivosť je komplexná ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná     sestrami     s odbornou     spôsobilosťou,     uspokojenie     potrieb     pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta.

Princípy poskytovania starostlivosti

• zachovanie dôstojnosti pacienta a jeho rodiny, 
• zapájanie rodiny pacienta do starostlivosti, 
• rovnoprávnosť k paliatívnej starostlivosti,
• úcta k pacientovi a jeho rodine, 
• vysoká úroveň starostlivosti, 
• naša zodpovednosť pacientovi a jeho rodine. 

Paliatívna starostlivosť zahrňuje:

• medicínu, ošetrovateľstvo, hospic, fyzioterapiu (BIO), 
• sociálnu starostlivosť, sociálne služby (SOCIO), 
• pastorálnu starostlivosť (SPIRITUO), 
• psychológiu, príbuzné disciplíny (PSYCHO).

 Paliatívna starostlivosť je vždy tímová

 zložený z lekárov, sestier, ošetrovateľov, psychológa, rehabilitačných pracovníkov, soc. pracovníka, kňaza, dobrovoľníkov. Základom je partnerstvo medzi tímom poskytujúcim starostlivosť a pacientom a jeho rodinou (Gulášová, 2008).

Paliatívna starostlivosť sa poskytuje:

• na  oddeleniach  pal.  starostlivosti  a na  paliatívnych  lôžkach  (v rámci  iného oddelenia), 
• v ambulanciách pal. starostlivosti a v ambulanciách pre liečbu bolesti, 
• v stacionári paliatívnej starostlivosti, 
• v hospici, v ambulanciách hosp. star., 
• v domácom prostredí (mobilný hospic, ADOS).

HOSPIC

Hospic   –  je špecializovaný program, ktorého cieľom poskytnúť pacientovi kvalifikovanú starostlivosť v období, keď nie je možná ani kuratívna, ani paliatívna.

Hlavnou náplňou: je symptomatická, komplexná starostlivosť v spolupráci s rodinou (Hanzlíková, a kol. 2006).

Kto je hospicový pacient? Je to človek s chronickou, nevyliečiteľnou, už neliečenou chorobou, bez nádeje na predĺženie života.

 Cieľom starostlivosti v hospici nie je násilné predlžovanie života, ale ani jeho predčasné  ukončenie  eutanáziou.  Liečebné  postupy  v hospici  vedú  k zmierneniu  bolesti a iných nepríjemných prejavov choroby.

 Chorí prichádzajú do hospicu, pretože sa doma nedarí zvládnuť bolesť, alebo iné nepríjemné príznaky choroby. Niekedy tak stačí počas krátkeho pobytu upraviť liečbu bolesti a chorý sa môže vrátiť späť do domáceho ošetrovania. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že rodina chorého nezvláda starostlivosť v domácom prostredí, ale rada by bola svojmu chorému nablízku a svojou láskou a starostlivosťou mu pomáhala v ťažkej situácií ( Giddens, 1999).

 Hospicová starostlivosť je charakterizovaná:

 interdisciplinárnym tímovým prístupom, symptomatickou kontrolou s dôrazom:

• na liečbu bolesti, 
• celkovú rehabilitáciu, 
• dobrú komunikáciu,
• psychologickú podporu, 
• radami pre rodinu, 
• pozornosťou duchovným potrebám, 
• kvalifikovanou tímovou starostlivosťou o umierajúceho a jeho pozostalých. 

Typy hospicovej starostlivosti

 domáca laická starostlivosť – je realizovaná opatrovateľom (člen rodiny, dobrovoľník) a jej súčasťou môže byť susedská výpomoc, cielená sociálna a materiálna pomoc štátnej správy,

 domáca hospicová odborná starostlivosť – dopĺňa alebo nahrádza laickú hosp. starostlivosť . Je určená umierajúcim, ktorých stav si vyžaduje odbornú pomoc. Je dostupná 24 hodín denne, 7 dní v týždni a je poskytovaná multidisciplinárným tímom, zloženým podľa aktuálnych potrieb pacienta. Je indikovaná ošetrujúcim lekárom, ktorý určí aj rozsah starostlivosti

 ambulantná hosp. starostlivosť – je určená pre úplne, alebo čiastočne mobilných chorých, ktorých aktuálny psychosomatický stav nevyžaduje hospitalizáciu,

 stacionárna hosp. starostlivosť – je určená pre tých, ktorých stav vyžaduje zvláštne personálne a materiálno – technické vybavenie,

 lôžková hosp. starostlivosť – do hospicu sa prijímajú terminálne chorí, ktorých úmrtie sa očakáva v časovom horizonte približne 6 mesiacov od prijatia do zariadenia,

 Jeho prioritou je  zmierňovať  fyzické,  psychické,  sociálne a duševné  utrpenie (Gulášová, 2008).

 samostatná hospicová jednotka – poskytuje komplexné služby v rámci nemocnice alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Z priestorového hľadiska má vyčlenenú určitú časť budovy alebo oddelenia. Za takúto jednotku možno považovať aj oddelenie paliatívnej starostlivosti.

 mobilné hospicové tímy - je to forma realizácie hospicového programu, ktorú zabezpečujú  v  zdravotníckych  zariadeniach   v rámci   rôznych   lôžkových   oddelení, kde sa poskytuje paliatívna starostlivosti (Kozierová, Erbová, Olivierová, 1995).

 Hospicový tím je interdisciplinárny práca v tomto tíme je veľmi náročná, vyžaduje si hlboko ľudský a súčasne profesionálny prístup. Tvoria ho lekár, sestra, asistent, sociálni pracovníci, vykonávateľ spirituálnej starostlivosti, psychológ, dobrovoľníci a laici.

Indikácie a kritéria na prijatie do hospicovej starostlivosti

 je prijatý každý terminálne chorý bez ohľadu na vek, náboženstvo, pohlavie, národnosť, soc. stav., na základe vlastnej žiadosti, alebo odporúčania lekára.

 Kritéria: terminálne štádium ochorenia, diagnóza, informovaný súhlas pacienta, potreba intenzívnej starostlivosť, nie je súčasne potrebná hospitalizácia.

Obranné reakcie u umierajúceho: popretie – odmieta prijať skutočnosť, vytesnenie, projekcia – agresívna  reakcia  na  ošetrujúci  personál,  izolácia  –  pacient  sa  uzavretie sa do seba, racionalizácia – logické zdôvodňovanie, somatizácia – pacient má príznaky, ktoré nie sú dôsledkom ochorenia (Hanzlíková, a kol. 2006).

Podľa Rossovej celková reakcia pacienta po zistení ochorenia má niekoľko štádii:

1. šok, popretie – neverí, že je pravda,
2. obdobie zlosti – „prečo práve ja?“ , 
3. štádium vyjednávania – príjme skutočnosť, ale usiluje sa vyjednávať, 
4. depresia – je z toho nešťastný, 
5. akceptácia – príjme pravdu a zmieri sa s ňou.

 Záver

 Veľmi dôležitou súčasťou hospicovej starostlivosti je psychosociálna podpora rodiny umierajúceho, ale aj psychosociálna podpora ošetrujúceho personálu. K profesionálnemu prístupu v starostlivosti patrí empatia a profesionálne zvládnutý výkon, ale aj schopnosť opakovane sa vnútorne vyrovnávať s náročnou životnou situáciou bez negatívnych dôsledkov na duševne zdravie. Práca v hospici t. j. poskytovanie starostlivosti terminálne chorým sa riadi ETICKÝM KÓDEXOM.

Použitá literatúra:

1. Giddens, A. 1999. Sociologie. Vydavateľstvo Argo, 1999. ISBN 80-7203-124-4.
2. Gulášová, I. 2008. Bolesť ako ošetrovateľský problém. Martin, Osveta. 2008.95 str., ISBN 978-80-8063-288-5
3. Gulášová, I. 2009. Telesné, psychické, sociálne a duchovné aspekty onkologických ochorení. Martin, Osveta. 2009.99 str., ISBN 978-80-8063-305-9
4. Kolektív autorov. 2006. Vše o léčbě bolesti – příručka pro sestry. Praha, Grada. 2006. 355 str., ISBN 80-247-1720-4
5. Hanzlíková, A.  a  kol.  2006.  Komunitné  ošetrovateľstvo.  2.  Nezmenené  vydanie.  Martin: vydavateľstvo Osveta, 2006. 280 s. ISBN 80-8063-213-8.
6. Kozierová, B., Erbová, G., Olivierová, R., 1995. Ošetrovateľstvo 1. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1995. ISBN 80-217-0528-0.