Prežívanie úmrtí pacienta očami sestry a očami študentiek ošetrovateľstva.

Konference: 2010 15. ročník odborného sympózia na téma Onkologie v gynekologii a mammologii

Kategorie: Psychologie v onkologii

Téma: NLZP - blok II

Číslo abstraktu: 053

Autoři: I. Gulášová; RNDr. Zuzana Bačíková, Ph.D.; E. Zachoarová; prof. MUDr. Ján Breza (1948-), CSc.; MUDr. Ivan Riedl; M. Kyasová

Súhrn

Autori dotazníkovým prieskumom zisťujú postoj sestier a študentov ošetrovateľstva k úmrtiam pacientov, resp. kvalitu ich citového prežívania tejto udalosti . Prieskumom sa potvrdil ich predpoklad, že čím častejšie sa respondenti, teda sestry a študenti ošetrovateľstva počas výkonu svojej klinickej praxe stretávajú s úmrtím pacienta, tým sú zmeny v ich citovom prežívaní menšie ako aj predpoklad, že zmeny citového prežívania pri úmrtí pacienta sú ovplyvnené vekovou kategóriou zosnulého pacienta.


Kľúčové slová

úmrtie, profesionálna adaptácia sestier, citové prežívanie úmrtia, smrť


Úvod

Pre sestru je stretnutie sa so smrťou pacienta jeden z najťažších psychických zážitkov. Proces profesionálnej adaptácie sa začína už počas štúdia. Vyžaduje si osobnostnú pripravenosť v ovládaní nielen svojich pocitov a obáv zo smrti, ale aj pacientových. S týmto pravidlom života sa stretávajú už počas štúdia aj študenti, na ktorých úmrtie pacienta vplýva rovnako intenzívne ako na sestry.


Ciele prieskumu

  • zistiť počet úmrtí pacientov, s ktorými sa sestry a študenti ošetrovateľstva počas výkonu svojej klinickej praxe stretli

  • zistiť, aký názor majú respondenti rozdielnych vekových kategórii na úmrtia pacientov

  • zistiť či a ako zasahujú úmrtia pacientov do ich vnútorného života a ako a či ho ovplyvňujú

  • zistiť, k akým zmenám citového prežívania dochádza u sestier/ študentov ošetrovateľstva pri úmrtí pacienta

  • zistiť rozdiely v citovom prežívaní úmrtia pacienta medzi sestrami/ študentmi ošetrovateľstva

Posledný výdych, vplyv úmrtia pacienta na študentov/na sestry.

Vymedzenie prieskumného problému


Každé povolanie je iné. Prináša pozitíva a negatíva, nie každé nás síce napĺňa, ale každé na nás určitým spôsob vplýva a formuje nás. Ako sa budúci zdravotnícki pracovníci zameriavajú na problém, s ktorým sa střetnu, a to nie iba jeden krát a ktorému sa budú musieť postaviť ako profesionáli so zachovaním všetkých ľudských vlastností, ktoré ich k tomuto povolaniu viedli. Na základe teoretických východísk sme sformulovali problém: ‚Ako vplýva úmrtie pacienta na citové prežívanie ošetrovateľského personálu?‘


Cieľ, úlohy a pracovné hypotézy prieskumu

Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť, ku akým zmenám citového prežívania dochádza u ošetrovateľského personálu pri starostlivosti o zomierajúceho pacienta a pri úmrtí pacienta.


Podľa zámeru nášho prieskumu sme si stanovili nasledujúce pracovné hypotézy:

  • Pracovná hypotéza H 1: Predpokladáme, že čím častejšie sa respondenti stretávajú s úmrtím pacienta, tým sú zmeny v ich citovom prežívaní menšie.

  • Pracovná hypotéza H 2: Predpokladáme, že zmeny citového prežívania pri úmrtí pacienta sú ovplyvnené vekovou kategóriou zosnulého pacienta.


Metóda prieskumu

Pri realizácii prieskumu sme použili metódu dotazníkovú prieskumnú metódu, ktorú sme považovali za vhodnú pre získanie potrebných údajov – odpovedí respondentov. Dotazník vlastnej konštrukcie pozostával z identifikačných údajov o respondentskej vzorke – základnom súbore a z 9 dotazníkových položiek. Na vyhodnotenie sme použili metódu kvalitatívnej a kvantitatívnej obsahovej analýzy jednotlivých dotazníkových položiek, zozbierané informácie sme hodnotili numericky, percentuálne a graficky.


Základný súbor respondentov

Základný súbor respondentov prieskumu tvorilo 200 respondentiek z toho 100 respondentiek tvorila skupina študentiek v odbore ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. Ostatných 100 oslovených respondentiek tvorila skupina sestier rôznych kliník vo FNsP v Bratislave - Ružinov. Návratnosť dotazníka bola 100%. Prieskum bol realizovaný od januára 2008 do októbra 2009. Demografické charakteristiky základného súboru respondentov uvádzame v nasledujúcich grafoch.



Graf 1 Zloženie respondentov


Graf 1 ilustruje rozdelenie respondentov. Skupinu sestier tvorí 50% ako aj skupinu študentov tj. 50%.



Graf 2 Zlozenie respondentov podľa bydliska


Graf 2 ilustruje zloženie respondentského súboru podľa miesta bydliska. V skupine sestier sa nášho prieskumu zúčastnilo 80% sestier žijúcich v meste a 20% na dedine. V skupine študentov žije 60% v meste a 40% na dedine.



Graf 3 Vek skupiny študentiek


Graf 3 ilustruje zloženie skupiny študentiek podľa veku, ktorý sme rozdelili do dvoch kategórií 19-22 rokov čo tvorilo prevažnú časť 90% a od 23-48 ktorú tvorilo 10%.



Graf 4 Vek skupiny sestier


Graf 4 ilustruje zloženie skupiny sestier podľa veku, ktorý sme rozdelili do nasledovných kategórií 20-29 rokov čo tvorilo prevažnú časť 48%, 30-39 rokov čo tvorilo 34%, 40-49 rokov čo tvorilo 10% a kategóriu nad 50 rokov tvorilo 8% z oslovených respondentiek.



Graf 5 Počet rokov školskej praxe študentiek


Oslovené respondentky skupiny sestier rátali do školskej praxe aj 2 roky, prvým rokom navštevuje prax 6%, druhý rok sa zúčastňuje na praxi 16% respondentiek, tretí rok 36% a štvrtý rok praxuje v nemocnici 38%.



Graf 6 Počet odpracovaných sesterských rokov


V skupine sestier pracuje na oddelení menej ako 5 rokov 28%, sestry pracujúce 5-9 rokov tvoria 26%, sestry pracujúce 10-14 rokov tvoria 18%, sestry s počtom odpracovaných rokov 15-19 tvoria 18%, 6% tvoria sestry pracujúce na oddelení 20-24 rokov a 4% tvoria sestry pracujúce viac ako 25 rokov.



Výsledky prieskumu

Položka 1 bola zameraná na počet úmrtí s ktorým sa respondentky na pracovisku stretli. Graf 7 zobrazuje, že v skupine sestier sa 10% stretlo s menej ako piatimi úmrtiami pacienta na pracovisku, 30% sa stretlo s úmrtiami pacientov v rozmedzí od 5-15 a 60% sa stretlo s viac ako pätnástimi úmrtiami pacienta na pracovisku. V skupine študentov 60% opýtaných študentiek sa stretlo s úmrtím menej ako 5 krát, 32% sa stretlo s počtom úmrtí od 5 až do 15, 8% oslovených sa stretlo s viac ako pätnástimi úmrtiami na pracovisku.



Graf 7 Počet úmrtí pacientov s ktorými sa respondentky na pracovisku stretli



Položka 2 sa týkala prežívania prvého úmrtia pacienta na klinike. Graf 8 znázorňuje, že v skupine sestier 68% prežívalo súcit a ľútosť pri prvom úmrtí pacienta, 22% sa vyjadrilo, že pri úmrtí prežívalo strach spolu s úzkosťou, 6% sestier sa vyjádřilo, že nič zvláštne sa nestalo, a 4% uviedli možnosť iné ktorú definovali ako dôveru. V skupine študentiek 60% prežívalo súcit a ľútosť pri prvom úmrtí pacienta, strach a úzkosť prežívalo 26% študentiek, 10% označilo, že pri úmrtí pacienta nič zvláštne neprežívali a 4% označili odpoveď iné ktorú definovali ako dôveru.



Graf 8 Prežívanie prvého úmrtia pacienta na pracovisku



Položka 3 sa týkala čo prežívajú respondenti v súčasnosti pri úmrtí pacienta na klinike. Graf 9 znázorňuje, že v skupine sestier 70% prežívajú súcit s ľútosťou, 4% sa vyjadrili že prežívajú strach s úzkosťou, 26% zvolilo možnosť, že nič zvláštne neprežívali. V skupine študentiek 60% prežíva súcit s ľútosťou, 18% prežíva strach a úzkosť, 16% sa vyjadrilo, že nič zvláštne neprežívali a 6% zvolilo možnosť iné ktorú označili ako dôveru.

Graf 9 Terajšie prezívanie úmrtia pacienta na pracovisku



Položka 4 bola zameraná na zistenie názoru o úmrtí mladého človeka, dieťaťa. Graf 10 ilustruje názory: V skupine sestier možnosť, že je to trest, zvolilo 14% respondentiek, možnosť vykúpenie z utrpenia zvolilo 10% sestier, za nespravodlivosť to považuje 60% opýtaných sestier, 16% sestier má názor, že prišiel jeho čas. V skupine študentiek 16% má pocit, že je to trest, 8% zvolilo možnosť vykúpenie z utrpenia 58% študentiek má názor, že je nespravodlivosť a 16% opýtaných respondentiek o úmrtí mladého človeka si myslí, že prišiel jeho čas.



Graf 10 Názory respondentov na úmrtie mladého človeka, dieťaťa?


Položka 5 bola zameraná na zistenie názorov respondentov o úmrtí človeka v období staroby. Graf 11 ilustruje názory: V skupine sestier možnosť je to trest zvolilo 6% respondentiek, možnosť vykúpenie z utrpenia zvolilo 42% sestier, za nespravodlivosť ako úmrtie staršieho človeka nepovažovala žiadna z opýtaných sestier, 52%sestier malo názor, že prišiel jeho čas. V skupine študentiek úmrtie staršieho človeka nemala žiadna z opýtaných pocit, že je to trest, 20% zvolilo možnosť vykúpenie z utrpenia, žiadna z opýtaných študentiek nemala názor, že je to nespravodlivosť a až 80% opýtaných respondentiek o úmrtí človeka v období staroby si myslelo, že prišiel jeho čas.



Graf 11 Názory respondentov na úmrtie človeka v období staroby?


Položka 6 bola zameraná na zistenie aké obdobie života vplýva na respondentky negatívnejšie. Graf 12 zobrazuje, že v skupine sestier až na 54% negatívnejšie vplýva úmrtie dieťaťa, na 24% opýtaných sestier úmrtie mladého človeka a 22% nerozlišuje vek a rovnako negatívne na ne vplýva každé úmrtie každého pacienta bez rozdielu veku. V skupine študentiek 46% znáša negatívnejšie úmrtie dieťaťa, na 20% úmrtie mladého človeka a 34% opýtaných študentiek úmrtie vplýva rovnako negatívne bez ohľadu na vek.



Graf 12 Ktoré úmrtie pacienta vplýva na respondentky negatívnejšie


Položkou 7 sme zisťovali s akou vekovou kategóriou sa respondentky častejšie stretli. Graf 13 zobrazuje, že v skupine sestier sa 8% opýtaných stretlo s prevažne s úmrtím detí, 20% s úmrtiami dospelých a 72% sa stretlo častejšie s kategóriou starých ľudí. V skupine študentiek sa 2% častejšie stretli s úmrtím detí, 14% opýtaných študentiek sa častejšie stretlo s úmrtím dospelých, 84% sa častejšie stretlo s úmrtím starých ľudí.



Graf 13 Veková kategória s ktorou sa respondentky častejšie stretli


Položka 8 bola otvorená zisťovali sme ňou u respondentiek ako zasahujú osudy pacientov na ich psychiku, vyjadrenia sú znázornené v grafe 14 a 15.
Graf 14 - V Skupine sestier 26% neodpovedalo, na 20% zasahujú negatívne, 28% sestier sa správa profesionálne a 26% sestier osudy pacientov nijak zvláštne nezasahujú.



Graf 15 V skupine študentiek 12% neodpovedalo, na 40% zasahujú negatívne, 28% študentiek s nimi súcití a 20% sestier osudy pacientov nijak zvláštne nezasahujú.


V položke 9 sme zisťovali či sa respondentky zamýšľajú nad svojím životom pri úmrtí pacienta. Graf 16 V skupine sestier 62% sa zamýšľa nad svojím životom pri úmrtí pacienta, 30% sa nezamýšľa a 8% z opýtaných sestier sa nevedelo vyjadriť. V skupine študentiek sa nad svojím životom zamýšľa 74%, 20% sa nezamýšľa a 6% z opýtaných študentiek sa nevedelo vyjadriť.

Graf 16 Zamýšľajú sa respondentky nad svojím životom pri úmrtí pacienta



Vyhodnotenie pracovných hypotéz

Pracovná hypotéza H1: Predpokladáme, že čím častejšie sa respondenti stretávajú s úmrtím pacienta, tým sú zmeny v ich citovom prežívaní menšie sme overovali dotazníkovými položkami 1, 3 u oboch základných súboroch.

Graf 1 prežívanie terajšieho úmrtia pacienta vo vzťahu s počtom úmrtí s ktorým sa skupina študentiek na pracovisku stretla



Pracovná hypotéza H2 : Predpokladáme, že zmeny citového prežívania pri úmrtí pacienta sú ovplyvnené vekovou kategóriou zosnulého pacienta. čo sme dokazovali dotazníkovými položkami 4, 5 v čom sa odlišujú názory na úmrtie v období mladosti a v období staroby. Pracovná hypotéza H2 sa nám potvrdila u oboch základných súboroch respondentov, čo dokazujú nasledovné grafy.



Graf 3 Rozdiely v citovom prežívaní vplyvom veku zomretého pacienta v skupine sestier



Graf 4 Rozdiely v citovom prežívaní vplyvom veku zomretého pacienta v skupine študentiek

Datum přednesení příspěvku: 8. 1. 2010