Sebaponímanie u pacientov

Súhrn
Autori príspevku približujú náročnú situáciu v živote pacienta, ktorou je sebaponímanie seba – svojej osoby v sociálnej roli pacienta. Analyzujú základné faktory ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú sebakoncepciu a sebaponímanie u pacientov, konkrétne sa vo svojom príspevku zamerali na fyziologicko – biologické, psychicko – duchovné, sociálno – kultúrne faktory a faktory životného prostredia. Ďalej popisujú úlohy sestry, hodnotení sebakoncepcie a sebaúcty zo strany sestry. Nezabúdajú i na dôležitý fenomém, ktorým je i tá skutočnosť, ktorou je to, ako posudzuje situáciu pacient a ako pacient vníma sám seba. Ďalej sa zaoberajú poruchami sebakoncepcie a sebaúcty a správaním sa pacienta s vybranými poruchami sebakoncepcie a sebaúcty.
Kľúčové slová: Sebaponímanie, sebakoncepcia, ochorenie, správanie, rozhovor

Úvod
Sebaponímanie je sociálno psychologický pojem, ktorý vyjadruje postoje a očakávania, ktoré jedinec zaujíma voči sebe samému. Vytvára sa po celý život už od prenatálneho obdobia v sociálnych interakciách.
Každý človek si v priebehu života vytvára o sebe určitú predstavu, ktorá vychádza zo sebapoznania, sebahodnotenia, hrdosti, sebaocenenia.
Pozitívna sebakoncepcia a vysoká sebaúcta sú výsledkom zložitého bio- psychosociálneho vývoja človeka a sú dôležité v náročných životných situáciách, akými je ochorenie. Neschopnosť pozitívne vnímať sám seba je veľkou prekážkou v situáciách, keď človek ochorie menej či viacej závažným ochorením ako napríklad amputácie, onkologické ochorenie. Narušená sebakoncepcia je spojená s pocitom bezcennosti, bezmocnosti
(Trachtová a kol., 2006).

Faktory ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú sebakoncepciu a sebaponímanie u pacientov:
Fyziologicko - biologické:

• vek pacienta
• zdravotný stav pacienta
• telesný vzhľad pacienta
• stupeň sebestačnosti pacienta
• adaptačné mechanizmy u pacienta
• spôsoby zvládnutia stresových situácií u pacienta

Psychicko - duchovné faktory:

• integrita osobnosti pacienta
• typológia osobnosti pacienta
• emocionálne vzťahy (láska) u pacienta
• schopnosti, intelekt pacienta
• hodnotový systém pacienta

Sociálno – kultúrne faktory:

• socializácia pacienta
• vzťahy v rodine pacienta
• postavenie v zamestnaní, v spoločnosti, rodine pacienta
• plnenie sociálnej role pacienta

Faktory životného prostredia:

• geografické podmienky u pacienta
• mesto – dedina – kde pacient žije
• industrializácia

Pacientom sa obyčajne nerodíme. Stávame sa ním. Proces, ktorý charakterizuje zmenu relatívne zdravého človeka na pacienta, má svoju fyziologickú a patofyziologickú stránku.
Má však aj stránku psychologickú (Křivohlavý, 2002).
Pri hodnotení sebakoncepcie a sebaúcty u pacienta sestra posudzuje ako pacient vníma sám seba. Pri určovaní pacientovo vnímania fyzického ega alebo obrazu vlastného tela sestra počúva slovné vyjadrenie pacienta, kladie mu vhodné otázky. Odpovede typu „vyzerám hrozne”, „ nemôžem nič robiť” naznačujú, že sebaúcta pacienta je nízka.
Pri posudzovaní neverbálnych prejavov pacienta hodnotíme výraz tváre (mimiku), gestikuláciu, telesný postoj, pohyby, celkový vzhľad, očný kontakt pacienta. Neverbálne prejavy pacienta doplňujú pacientove slovné vyjadrenie a môžu prispieť k celkovému posúdeniu stavu pacienta.
Sestra ďalej posudzuje pacientove vzťahy v rolách. Rola v rodine je pre pacienta zvlášť významná, pretože vzťahy v rodine sú veľmi blízke a pre väčšinu jedincov prioritné.
Vzťahy môžu byť pozitívne, povzbudzujúce alebo naopak stresové (Trachtová a kol., 2006).

Rozhovor s pacientom

Otázky na posúdenie sebakoncepcie a sebaúcty pacienta:

• Aké telesné zmeny očakávate v dôsledku svojho ochorenia?
• Zaznamenal ste nejaké zmeny vo Vašom vzhľade, telesnom obraze, v telesných funkciách?
• Ako predpokladáte, že budú Vaši blízki reagovať na zmenu, ktorá u Vás nastala?
• Ako by ste popísal svoju osobnosť?
• Ako Vás hodnotia iní?
• Aké sú Vaše želania, túžby, schopnosti?
• Je pre Vás ťažké povedať NIE, keď chcete vyjadriť odmietnutie?

Otázky na posúdenie vzťahov v rolách:
Vzťahy v rodine:

• Bývate sám alebo s rodinou?
• Mate v súčastnosti nejaké problémy v rodine?
• Kto je Vám v rodine najbližší?
• Je na Vás rodina závislá?

Pracovná a sociálna rola:

• Mate rád svoju prácu?
• Ako trávite svoj voľný čas?
• Cítite sa najlepšie sám, s inou osobou alebo v skupine?
• Kto je pre vás najdôležitejším človekom vo Vašom živote?

Zmeny v oblasti sebaponímania vyjadruje každý jednotlivec osobitným spôsobom, verbálnymi a neverbálnymi prostriedkami (Zacharová, Šimíčková – Čížková., 2011).

Pri poruchách sebakoncepcie a sebaúcty sú mimo iné tiež typické formy myslenia, myšlienkový proces môže byť nelogický alebo iným spôsobom narušený.

KATASTROFIZÁCIA je tendencia u pacienta myslieť na najhoršie.
MINIMALIZÁCIA a MAXIMALIZÁCIA – tendencia u pacienta minimalizovať pozitívne, prikladať väčší význam negatívnemu, zdôrazňovať chyby (Komárková, Slaměník, Výrost., 2007)
ČIERNO – BIELE MYSLENIE – tendencia u pacienta zaraďovať veci k jednému alebo druhému extrému, veci sú buď perfektné alebo špatné.
GENERALIZÁCIA znamená u pacienta prikláňanie sa k názoru, že problem v určitej situácii je aplikovateľný na všetky ostatné situácie.
VZŤAHOVAČNOSŤ – u pacienta sklon k názoru, že to, čo hovoria a robia iní ľudia, sa vzťahuje na nás (Trachtová a kol., 2006).

Správanie pacientov spojené s ich nízkou úrovňou sebaúcty:

• vyhýbanie sa očnému kontaktu u pacienta
• pomalý pohyb, schúlená postava u pacienta
• neupravený zovňajšok pacienta
• pomalé rozprávanie u pacienta, s pauzami
• nadmerná kritičnosť pacienta k vlastnej osobe
• zvýšená kritičnosť pacienta voči druhým
• neschopnosť pacienta zaujať k sebe pozitívne stanovisko
• nestálosť pacienta v sociálnych vzťahoch
• vyhýbanie sa konverzácii a kontaktu s inými ľuďmi u pacienta
• časté vyjadrovanie pocitov viny u pacienta
• deštruktívne správanie pacienta, požívanie alkoholu
• prejavy nedostatku energie pacienta, pocity únavy
• časté prejavy hnevu u pacienta, zlosti a strachu
• nesplnené očakávanie pacienta v naplnení role

Psychické situácie človeka ktorý ochorel:
PASIVITA: Pacient je predmetom starostlivosti mnohých ľudí - lekárov, sestier a iných členov multidisciplinárneho týmu. Tí sú hlavnými aktérmi v jeho živote- nie on.
ZÁVISLOSŤ NA DRUHÝCH ĽUĎOCH: Pacient nemôže robiť čo by sám chcel, ale musí robiť čo mu určia iní ľudia (Grumanová, 2008).
ŽIVOTNÝ RYTMUS: Pacient nie je zvyknutý na rytmus, ktorý je v nemocnici, nemá ho zažitý.
SOCIÁLNA INTERAKCIA: Pacient je v relatívnej sociálnej interakcii v nemocničnom prostredí. Stretáva sa tu s neznámymi ľuďmi, zatiaľ čo kontakt s rodinou je obmedzený.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: Pacient je uzavretý do pomerne neznámeho prostredia, kde je všetko cudzie, nové.
ZÁUJMY: Okruh záujmov pacienta sa v nemocnici podstatne zužuje, predovšetkým s ohľadom na zdravotný stav.
ZVLÁDANIE PROBLÉMOV: Pacient svojmu fyzickému a psychickému stavu moc nerozumie, nevie čo sa s ním deje (Rahn, Mahnkopf, 2007).
EMÓCIE: Emocionálny stav pacienta charakterizuje súbor negatívnych pocitov - strach, bolesť atd.
ČASOVÝ PRIESTOR: Pacient žije prevažne len v prítomnosti, kontakt s minulosťou je obmedzený, budúcnosť pacienta je neistá.

Záver
Hospitalizácia je pre pacienta novým zážitkom. Prichádza do nemocnice v stavu úzkosti, je plný obáv, nevie čo ho pri pobytu v nemocnici čaká. Nevie aké budú jeho povinnosti v nemocnici. Je uložený na izbu, dostane zvláštny druh oblečenia a leží vedľa človeka, ktorého vôbec nepozná.
Musí byť v interakcii s úplne cudzími ľuďmi. Očakáva sa pritom, že bude so zdravotníkmi spolupracovať a nebude vyžadovať zvláštnu pozornosť. Veľa sa mení. Nielen v tele pacienta, ale aj v jeho psychike (prípadne i v duchovnom živote). Preto sa pýtame: ,,Čo sa odohráva v psychike pacienta pri príchode do nemocnice?“

Zoznam použitej literatúry:

1. Grumanová, J.: první dny s vážnou diagnózou. Praha, Ikar. 2008. 287 str., ISBN 978-80-247-1164-9
2. Komárková, R., Slaměník, J. Výrost et al.: Aplikovaná sociální psychologie III. Praha, Grada. 2007, 224 str., ISBN 80-247-0180-4
3. Křivohlavý, J.: Psychologie nemoci. Praha: Grada Publishing, 2002, 198 str., ISBN 80-247-0179-0
4. Rahn, E., Mahnkopf, A.: Psychiatrie. Praha, Grada. 2008, ISBN 80-7169-964-0
5. Trachtová, E. A kol.: Potřeby nemocného v ošetřovatelském procesu. Brno: NCO NZO 2006
6. Zacharová, E., Šimíčková – Čížková, J.: Základy psychologie pro zdravotnické obory. Praha, Grada. 2011. 278 str., ISBN 978-80-247-4062-1
7. www.wikipedie.com

Sborník