Vplyv úmrtia pacienta na sestry

Súhrn

 Autori príspevku približujú prieskum zameraný na zistenie dopadu úmrtia pacienta na psychiku sestry. Základný súbor respondentov tvorilo 200 respondentiek z toho 100 respondentiek tvorila skupina študentiek odbore ošetrovateľstvo. Ostatných 100 oslovených respondentiek boli sestry z FNsP Kramáre.

 Kľúčové slová: Umieranie, terminálny stav, sestra

Úvod

 Pre ľudský život je charakteristické narodenie a smrť. Každému človeku je daný život na svete, ktorý začína prvým hlbokým nádychom a smrť končiaca sa posledným výdychom.

 Pojem umieranie je v lekárskej terminológii synonymom slova terminálny stav. Ten je definovaný  ako  postupné  a nezvratné  zlyhávanie  životne  dôležitých  funkcií  orgánov s následkom smrti indivídua. Terminálny stav býva ohraničený dobou niekoľkých hodín, dní. Konkrétny záver ľudského  života  býva  veľmi  individualizovaný  a odborníci  sa  zhodujú, že každý umierame „ vlastnou smrťou „. (Vorlíček, Adam, s.369, 1998)

 Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť, ku akým zmenám citového prežívania dochádza u ošetrovateľského personálu pri starostlivosti o zomierajúcich a pri úmrtí pacienta.

 Úlohami prieskum bolo: 

• identifikovať rozdiely  v názoroch  respondentov  na  úmrtie  pacienta  v jednotlivých vekových kategóriach

• porovnať zmeny  v citovom  prežívaní  úmrtia  pacientov  u študentov  VŠ,  odbor ošetrovateľstvo so sestrami 

• zistiť úroveň  dodržiavania  starostlivosti  o vlastné  zdravie  vplyvom  skúseností so starostlivosťou o zomierajúcich pacientov

Respondentský súbor

 Respondentský súbor prieskumu tvorí 200 respondentiek z toho 100 respondentiek tvorí skupina študentiek odbore ošetrovateľstvo. Ostatných 100 oslovených respondentiek boli sestry z FNsP Kramáre.

Výsledky prieskumu

 Otázka 1 bola zameraná na počet úmrtí s ktorým sa respondentky na pracovisku stretli.

Graf 7 zobrazuje, že v skupine sestier sa 10 % stretlo s menej ako piatimi úmrtiami pacienta na pracovisku, 30 % sa stretlo s úmrtiami pacientov v rozmedzí od 5- 15 a 60 % sa stretlo s viac ako pätnástimi úmrtiami pacienta na pracovisku. V skupine študentov 60 % opýtaných študentiek sa stretlo s úmrtím menej ako 5 krát, 32 % sa stretlo s počtom úmrtí od 5 až do 15, 8 % oslovených sa stretlo s viac ako pätnástimi úmrtiami na pracovisku.

Graf 7 Počet úmrtí pacientov s ktorými sa respondentky na pracovisku stretli

Otázka 2 sa týkala prežívania prvého úmrtia pacienta na pracovisku.

Graf 8 znázorňuje, že v skupine sestier 68 % prežívalo súcit a ľútosť pri prvom úmrtí pacienta, 22 % sa vyjadrilo, že pri úmrtí prežívalo strach spolu s úzkosťou, 6 % sestier sa vyjadrilo že nič zvláštne sa nestalo, a 4 % uviedli možnosť iné ktorú definovali ako dôveru.

 V skupine študentiek 60 % prežívalo súcit a ľútosť pri prvom úmrtí pacienta, strach a úzkosť prežívalo 26 % študentiek, 10 % označilo, že pri úmrtí pacienta nič zvláštne neprežívali a 4 % označili odpoveď iné ktorú definovali ako dôveru.

Graf 8 Prežívanie prvého úmrtia pacienta na pracovisku

Otázka 3 sa týkala čo prežívajú respondenti teraz pri úmrtí pacienta na pracovisku.

Graf  9  znázorňuje,  že  v  skupine  sestier  70  %  prežívajú  súcit  s ľútosťou,  4 % sa vyjadrili že prežívajú strach s úzkosťou, 26 % zvolilo možnosť, že nič zvláštne neprežívali.

 V skupine študentiek 60 % prežíva súcit s ľútosťou, 18 % prežíva strach a úzkosť, 16 % sa vyjadrilo, že nič zvláštne neprežívali a 6 % zvolilo možnosť iné ktorú označili ako dôveru.

Graf 9 Terajšie prežívanie úmrtia pacienta na pracovisku

Otázka 4 bola zameraná na názor o úmrtí mladého človeka, dieťaťa.

Graf 10 ilustruje možnosti názorov: V skupine sestier možnosť je to trest zvolilo 14 % respondentiek, možnosť vykúpenie z utrpenia zvolilo 10 % sestier, za nespravodlivosť to považuje 60 % opýtaných sestier 16 % sestier má názor, že prišiel jeho čas. V skupine študentiek 16 % má pocit, že je to trest, 8 % zvolilo možnosť vykúpenie z utrpenia 58 % študentiek má názor, že je nespravodlivosť a 16 % opýtaných respondentiek o úmrtí mladého človeka si myslí, že prišiel jeho čas.

Graf 10 Názory respondentov na úmrtie mladého človeka, dieťaťa?

Otázka 5 bola zameraná na názory o úmrtí človeka v období staroby.

Graf 11 ilustruje možnosti názorov: V skupine sestier možnosť je to trest zvolilo 6 % respondentiek, možnosť vykúpenie z utrpenia zvolilo 42 % sestier, za nespravodlivosť úmrtie staršieho človeka nepovažuje žiadna z opýtaných sestier 52 %sestier má názor, že prišiel jeho čas. V skupine  študentiek  úmrtie  staršieho  človeka  nemá  žiadna  z opýtaných  pocit, že je to trest, 20 % zvolilo možnosť vykúpenie z utrpenia, žiadna z opýtaných študentiek nemá názor, že je to nespravodlivosť a až 80 % opýtaných respondentiek   o úmrtí človeka v období staroby si myslí, že prišiel jeho čas.

Graf 11 Názory respondentov na úmrtie človeka v období

Otázka 6 bola zameraná aké obdobie života vplýva na respondentky negatívnejšie.

 Graf 12 zobrazuje, že v skupine sestier až na 54 % negatívnejšie vplýva úmrtie dieťaťa, na 24 % opýtaných sestier úmrtie mladého človeka a 22 % nerozlišuje vek a rovnako negatívne na ne vplýva každé úmrtie pacienta. V skupine študentiek 46 % znáša negatívnejšie úmrtie dieťaťa, na 20 % úmrtie mladého človeka a 34 % opýtaných študentiek úmrtie vplýva rovnako negatívne bez ohľadu na vek.

Graf 12 Ktoré úmrtie pacienta vplýva na respondentky negatívnejšie

Otázkou 7 sa pýtame s akou vekovou kategóriou sa častejšie stretli.

 Graf 13 zobrazuje, že v skupine sestier sa 8 % opýtaných stretlo s prevažne s úmrtím detí, 20 % s úmrtiami dospelých a 72 % sa stretlo častejšie s kategóriou starých ľudí.

 V skupine študentiek sa 2 % častejšie stretli s úmrtím detí, 14 % opýtaných študentiek sa častejšie stretlo s úmrtím dospelých, 84 % sa častejšie stretlo s úmrtím starých ľudí.

Graf 13 Veková kategória s ktorou sa respondentky častejšie stretli

Otázka 8 je otvorená, a pýtali sme sa respondentiek ako zasahujú osudy pacientov na ich psychiku, vyjadrenie je nasledovne v grafe 14 a 15 :

 Graf  14  V  Skupine  sestier  26  %  neodpovedalo,  na  20  %  zasahujú  negatívne, 28 % sestier sa stavia profesionálne a 26 % sestier osudy pacientov nijak nezasahujú.

Graf 15 V Skupine študentiek 12 % neodpovedalo, na 40 % zasahujú negatívne, 28 % študentiek s nimi súcití a 20 % sestier osudy pacientov nijak nezasahujú.

V otázke 9 sme zisťovali či sa respondentky zamýšľajú nad svojím životom pri úmrtí pacienta.

Graf 16 V skupine sestier 62 % sa zamýšľa nad svojím životom pri úmrtí pacienta 30 % sa nezamýšľa a 8 % z opýtaných sestier sa nevie vyjadriť. V skupine študentiek sa nad svojím životom zamýšľa 74 %, 20 % sa nezamýšľa a 6 % z opýtaných študentiek sa nevie vyjadriť.

Graf 16 Zamýšľajú sa respondentky nad svojím životom pri úmrtí pacienta

 Otázka 10 bola zameraná na to, či si respondentky vážia svoj život viac, keď sa mali možnosť stretnúť sa so smrťou.

 Graf  17 V skupine sestier si 70 % opýtaných respondentiek svoj život viac váži,24 % sestier nie 6 % opýtaných sestier sa nevedelo vyjadriť.

 V skupine  študentiek  si  74  %  opýtaných  váži  svoj  životviac,20  %  nie  a 6  % opýtaných študentiek sa nevedelo vyjadriť.

Graf 17 Vážia si respondentky svoj život viac, keď sa mali možnosť stretnúť viac krát so smrťou pacienta

 Otázka 11 bola zameraná či respondentky dbajú na prevenciu voči ochoreniam u nich a ich blízkych.

Graf 18 V skupine sestier väčšina t.j. 78 % označilo odpoveď áno a 22 % označilo odpoveď nie, sú za seba zodpovední sami. V skupine študentiek 74 % sa vyjadrilo pozitívne a 26 % študentiek sa vyjadrilo, že sú za seba zodpovední sami.

 V otázke 12 sa pýtame, či ovplyvňujú úmrtia pacientov ich strach o blízkych?

 Graf 19 V skupine sestier 64 % označilo možnosť áno, 30 % nie a 6 % sa nevedelo vyjadriť ci sú ovplyvňovaní úmrtiami pacientov. V skupine študentiek označilo odpoveď áno 72 %, možnosť nie zvolilo 24 % a 4 % sa nevedeli vyjadriť.

Záver

 Každé povolanie je iné. Každé so sebou prináša pozitíva a negatíva, nie každé nás síce napĺňa, ale každé na nás určitým spôsob vplýva a formuje nás. Ako budúci zdravotnícky pracovníci    sa zameriame na problém s ktorým sa budeme musieť stretnúť nie jeden krát a ktorému sa budeme musieť postaviť ako profesionáli so zachovanými všetkými ľudskými vlastnosťami, ktoré nás k tomuto povolaniu viedli.

Na základe teoretických východísk sme sformulovali problém:„Ako vplýva úmrtie pacienta na citové prežívanie ošetrovateľského personálu ?“

Použitá literatúra

1. Vorlíček, J.: Paliativní medicína. Praha: Grada publishing, 1988. ISBN80-7169-437-1.
2. Krišková, A.: Ošetrovateľské techniky, 2.vyd., Martin: Osveta, 2006, ISBN 80-8063-202-2
3. Haškovcová, H.: Lékařská etika, Praha: 3. lekárska fakulta UK, 1994 ISBN 80-85824-03-5