Zhodnotenie úrovne informovanosti širokej laickej verejnosti o kolorektálnom karcinóme so zameraním na prevenciu.

Súhrn

Autori sa venujú aktuálnej problematike prevencie vzniku kolorektálneho karcinómu u dospelej populácie na Slovensku. Prostredníctvom dotazníkovej prieskumnej metódy zisťujú a hodnotia úroveň informovanosti širokej laickej verejnosti o možnostiach prevencie tohto malígneho ochorenia ako aj úroveň chápania významu preventívneho vyšetrenia. Prieskum je zrealizovaný po informačnej kampani masovokomunikačnými prostriedkami. Výsledky potvrdzujú význam poskytovania dostatočných informácií verejnosti o ochorení ako aj nevyhnutnosť ďalších krokov v tejto oblasti, pretože ešte stále má veľa ľudí obavy z vyšetrení , čo vedie k podceňovaniu rizika vzniku a následkov tohto ochorenia.

Kľúčové slová

kolorektálny karcinóm, preventívne vyšetrenie, poskytovanie informácií verejnosti

Úvod

Kolorektálny karcinóm patrí k najčastejším malígnym ochoreniam v rozvinutých krajinách. Patrí k najzávažnejším no i najparadoxnejším súčasným zdravotným problémom. Paradox je v tom, že existuje možnosť včasnej diagnostiky a liečby na vysokej profesionálnej úrovni. Na Slovensku máme takmer 3000 nových prípadov ročne. Práve tieto nie lichotivé čísla a výsledok celoslovenského skríningu kolorektálneho karcinómu boli dôvodom, prečo sme sa rozhodli zrealizovať tento náš prieskum a chceli by sme zároveň na základe našich zistení z prieskumu zrealizovať – uskutočniť edukačnú kampaň o tomto ochorení. V rámci celoslovenskej edukačnej kampane sme širokej laickej verejnosti poskytli dotazníky, v ktorých sme sa sústredili na úroveň informovanosti širokej laickej verejnosti o kolorektálnom karcinóme, o možnostiach prevencie a prístupu širokej laickej verejnosti k prevencii.

Prieskumné problémy

• Sú vedomosti cieľovej skupiny širokej laickej verejnosti, týkajúce sa kolorektálneho
  karcinómu a jeho prevencie dostačujúce?
• 
  
• Má široká laická verejnosť záujem o prevenciu?

Ciele prieskumu

• Zhodnotiť úroveň informovanosti širokej laickej verejnosti o kolorektálnom karcinóme.
• 
  
• Zhodnotiť úroveň informovanosti širokej laickej verejnosti prevencii kolorektálneho karcinómu.
• 
  
• Zhodnotiť úroveň informovanosti širokej laickej verejnosti k preventívnym prehliadkam a vyšetreniam.

Pracovné hypotézy

H 1 Predpokladáme, že väčšina pacientov nemá dostatočné informácie o kolorektálnom karcinóme ani o jeho prevencii.

H 2 Predpokladáme, že väčšina pacientov by bola ochotná podstúpiť preventívne vyšetrenie týkajúce sa uvedeného ochorenia, ak by im ho lekár navrhol.

H 3 Predpokladáme, že väčšina pacientov podceňuje preventívne vyšetrenie.

H 4 Predpokladáme, že mnohí pacienti o tomto vyšetrení nemajú dostatočné informácie a ani lekár im ich neposkytol.

Výber prieskumnej metódy pre zrealizovanie prieskumu

K overovaniu stanovených pracovných hypotéz sme použili dotazníkovú metódu prieskumu so špecificky formulovanými otázkami podľa stanovených cieľov prieskumu a pracovných hypotéz. Dotazník obsahoval 15 dotazníkových položiek. Pri konštruovaní dotazníka vlastnej konštrukcie sa rozhodli pre zatvorené i otvorené dotazníkové položky. Základný súbor
respondentov tvorilo 4299 ľudí zo širokej laickej verejnosti z celého Slovenska. Prieskum prebiehal od januára 2006 do septembra 2009. Získané údaje sme štatisticky spracovali s využitím čiarkovacej metódy, výpočtu aritmetického priemeru a automatického spracovania počítačovou technikou.

Graf 1

V základnom súbore z 4299 respondentov prevyšovalo zastúpenie žien oproti zastúpeniu mužov.

Graf 2

Prieskumu sa zúčastnili najmä jednotlivci z širokej laickej verejnosti, ktorí reprezentovali strednú vekovú kategóriu, čo je veľmi vhodné, nakoľko uvedená problematika sa dotýka hlavne tejto vekovej skupiny zo súboru širokej laickej verejnosti.

Graf 3

Informačná kampaň v základnom súbore širokej laickej verejnosti, ktorá prebehla pred našim prieskumom, bola úspešná, konštatujeme, že masovokomunikačné prostriedky sú vhodným prostriedkom pre sprostredkovanie informácií v skupine širokej laickej verejnosti.

Graf 4

Najlepšia možnosť, ako informovať širokú laickú verejnosť, je prostredníctvom masmédií.

Graf 5

Zistenia, ktoré uvádzame v uvedenom grafe sú pozitívneho charakteru. Ako sme zistili, široká laická verejnosť je ochotná absolvovať preventívne kolorektálne vyšetrenie.

Graf 6

Jednotlivci zo základného súboru širokej laickej verejnosti, ktorí by toto vyšetrenie nepodstúpili, ho považujú za zbytočné (u mladých ľudí je to ešte celkom pochopiteľná odpoveď). Dôvodom prečo by vyšetrenie nepodstúpili je, že sa boja akýchkoľvek vyšetrení alebo sa boja výsledku vyšetrenia.

Graf 7

Ako je vidieť skríning oslovil mnoho ľudí zo širokej laickej verejnosti, cieľovej skupiny.

Graf 8

Naše zistenia nám potvrdili, že uvedenej problematike je nevyhnutné sa aj naďalej intenzívne venovať. Veľa ľudí zo širokej laickej verejnosti sa totiž domnieva, že ak ich nič nebolí, všetko je v poriadku. Vysoké percento ľudí zo širokej laickej verejnosti dokonca vôbec nevedelo, že majú na uvedené vyšetrenie aj zákonný nárok.

Graf 9

Lekári sa ‚pomalými krokmi‘ snažia ľuďom - širokej laickej verejnosti uvedené vyšetrenie ponúkať.

Graf 10

Až 32% opýtaných respondentov zo základného súboru širokej laickej verejnosti pozná vo svojom okolí niekoho, komu bolo zdiagnostikované uvedené ochorenie – kolorektálny karcinóm.

Graf 11

Graf prezentuje vysokú úroveň presvedčenia respondentov, ktorí sa zúčastnili na prieskume o vyliečiteľnosti uvedeného ochorenia.(ve sborníku graf chybí

Vyhodnotenie zistení z prieskumu

V pracovnej hypotéze H 1 sme predpokladali, že väčšina respondentov nemá dostatočnú úroveň informovanosti o kolorektálnom karcinóme. Prvá pracovná hypotéza sa nám nepotvrdila, /graf 3/.Graf 4 nám potvrdil, že medializácia tejto problematiky môže vo veľkej miere pomôcť v oblasti zvyšovania úrovne informovanosti širokej laickej verejnosti o uvedenom ochorení a jeho prevencie.

V pracovnej hypotéze H 2 sme predpokladali, že väčšina respondentov by bola ochotná podstúpiť preventívne vyšetrenie týkajúce sa uvedeného ochorenia, ak by im ho lekár navrhol. Pracovná hypotéza sa nám potvrdila. V grafe 5 uvádzame, že väčšina ľudí zo širokej laickej verejnosti je ochotná podstúpiť uvedené vyšetrenie. Z grafu 7 dokonca, že mnoho ľudí zo širokej laickej verejnosti nad 50 rokov toto preventívne vyšetrenie už absolvovalo.

V pracovnej hypotéze H 3 sme predpokladali, že väčšina respondentov podceňuje preventívne vyšetrenie. Pracovná hypotéza sa nám potvrdila. Ako vyplýva z grafu 6, mnoho ľudí zo širokej laickej verejnosti považuje toto vyšetrenie za zbytočné. Ešte stále je mnoho ľudí z širokej laickej verejnosti presvedčených, že k lekárovi sa chodí, až keď človek pociťuje problémy. Mnohí ako dôvod neochoty uviedli strach z akýchkoľvek vyšetrení, prípadne strach z toho, čo lekár zistí pri vyšetrení, čo nájde. Žiaľ, niektorí ľudia zo súboru širokej laickej verejnosti si stále neuvedomujú, že je lepšie prísť k lekárovi zavčasu.

V pracovnej hypotéze H 4 sme predpokladali, že mnohí respondenti o tomto vyšetrení nevedia, ani im ho lekár neponúkol. Pracovná hypotéza sa nám potvrdila iba čiastočne. Ako z grafu 8 vyplýva, niečo vyše 20% ľudí zo širokej laickej verejnosti nevedelo o možnostiach preventívneho vyšetrenia na uvedené ochorenie, z grafu 9 môžeme konštatovať, že tým, jednotlivcom zo širokej laickej verejnosti, ktorí uvedené vyšetrenie absolvovali im ho vo väčšine prípadov navrhol práve lekár.

Adresa autorky:

Doc. PhDr. Ivica Gulášová, PhD.

Narcisová 40

821 01 Bratislava

Slovenská republika