Pľúcny karcinóm: od histologickej klasifikácie k diagnostike genetických zmien DNA v tkanive nádoru a voľne cirkulujúcej v plazme

Bioptické vyšetrenie tkaniva (zhubného) ná­doru vedúce k stanoveniu diagnózy (určeniu typu nádoru a podľa možnosti aj gradingu, resp. stagingu nádorového ochorenia) je „conditio sine qua non” pre voľbu adekvátnej terapeutickej modality ako súčasti celkového terapeutického manažmentu on­kologického pacienta. V posledných 10 15 rokoch došlo k rozvoju nových liečebných možností, ktoré sú „cielené” na biologicky a prediktívne relevantné genetické zmeny v DNA nádorovej bunky tzv. molekulovo-biologické a genetické biomarkery. Tieto zmeny je žiaduce verifikovať v predterapeutickom, ako aj postterapeutickom období napr. v prípade vzniku rezistencie na liečbu, metastatickej alebo lo­kálnej progresie nádorového ochorenia, jeho relapsu a pod. V podstate doteraz platí (resp. donedávna platilo), že pre všetky uvedené vyšetrenia počnúc bioptickou diagnostikou až po identifikáciu biomarkerov je nevyhnutné získať dostatočné množstvo nepoškodeného tkaniva nádoru (bioptické vyšetrenie tkaniva nádoru), alebo buniek nádoru (cytologické vyšetrenie buniek nádoru). Takto získané vzorky v op­timálnom prípade umožňujú následné genetické a molekulovo-biologické analýzy „markerov" oby­čajne buď cestou analýzy DNA izolovanej z buniek/ tkaniva nádoru, alebo metódami in-situ hybridizá­cie priamo v reze nádorového tkaniva (prípadne v cytologickom preparáte). Splnenie podmienky získania tkaniva nádoru pre komplexnú bioptickú aj genetickú analýzu pacientov s karcinómom pľúc nie je jednoduché ani v predterapeutickom období, a už vôbec nie v období po predošlej liečbe. Platí to pre všetky typy karcinómov, ale najmä pre kate­góriu nemalobunkových karcinómov pľúc (NSCLC) a obzvlášť pre pľúcny adenokarcinóm. Jeho histopatologická typizácia prešla v posledných 4-5 ro­koch zásadnými zmenami a tieto už majú aj priamy vzťah k identifikácii mutácií, resp. prestavby génov vo funkcii tzv. genetických „poháňačov" (drivers) karcinogenézy NSCLC.

Dnes prudko pribúdajú poznatky o aktivačných verzus rezistentných mutáciách/pre­stavbách génov EGFR, ALK, MET, ROS1 a ďalších v bunkách NSCLC. Súčasne pribúdajú nové diagnosticko-analytické možnosti komplexnejšej genetickej analýzy nádorovej DNA metódami analýzy panelu génov, exómov alebo celých genómov, možnosti sledovať nielen mutačnú evo­lúciu nádoru (identifikovať jednotlivé klony a evo­lúciu subklonov), ale urobiť aj kvantitatívnu analý­zu somatických mutácií. Navyše dnešné metódy umožňujú z krvi, resp. plazmy onkologického pacienta izolovať cirkulujúce tumorové bunky (CTC), alebo cirkulujúcu nádorovú (tumorovú ďalej ctDNA). Tieto postupy sa literárne ozna­čujú ako „tekutá biopsia” (z angl. „liquid biopsy”) ako protiklad klasickej „tkanivovej biopsie”. Nové diagnostické a analytické modality nado­búdajú obrovský význam práve pre pacientov s pľúcnym karcinómom, u ktorých v priebehu lieč­by vznikajú buď nové terapeuticky ovplyvniteľné mutácie, alebo mutácie spôsobujúce rezistenciu na používanú liečbu. Implementáciou všetkých uvedených diagnostických postupov za pod­mienky optimálnej multidisciplinárnej spolupráce sa patológ stáva súčasťou tímu odborníkov, ktorí môžu prispieť k snahe zmeniť nádorové ochorenie typu pľúcneho karcinómu na keď už nie vyliečiteľ­né, tak aspoň na „chronické” ochorenie.

Táto štúdia bola podporená grantovým projek­tom MZSR 2012/24-UKMA-1 „Detekcia prediktívne relevantných parametrov v diagnostickom algo­ritme bioptického vyšetrenia karcinómu hrubého čreva a pľúc" a projektom financovaným zo štruk­turálnych fondov EÚ„Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin)", ITMS kód 262202201787.