Stanovenie MDM2 SNP309 v súbore rôznych gynekologických nádorov a určenie jeho vzťahu k expresii p53

Konference: 2006 2. ročník Dny diagnostické, prediktivní a experimentální onkologie

Kategorie: Zhoubné gynekologické nádory

Téma: Postery

Číslo abstraktu: 030p

Autoři: D. Krekáč; Mgr. Roman Hrstka, PhD.; MUDr. Rudolf Nenutil, CSc.; MUDr. Petr Müller, Ph.D.; RNDr. Bořivoj Vojtěšek, DrSc.

Degradácia p53 sprostredkovaná MDM2 proteínom spätnoväzobnou slučkou je jedným z najdôležitejších regulačných mechanizmov funkcie p53. V bunkách je podľa momentálnej potreby regulovaná interakcia p53 s MDM2 fosforiláciami na p53 transaktivačnej doméne. Aby došlo k porušeniu tejto interakcie, p53 môže byť fosforylovaná na serine 15 (S15), treoníne 18 (T18) a serine 20 (S20), pričom každá z týchto pozícií má odlišnú funkčnú úlohu.
Dôležitosť interakcie p53 a MDM2 bola experimentálne preukázaná na príklade transgénnych myší s funkčne vyradeným génom MDM2, kedy tieto neboli životaschopné a takéto embryá umierali ešte pred implantáciou do maternice. Tento letálny fenotyp sa však neprejavil ak bol zároveň vyradený z funkcie aj gén p53. Zároveň bola u ľudí preukázaná spojitosť zvýšenej expresie MDM2 s akcelerovaným progresom nádoru ako i nedostatočnou odpoveďou na terapiu. Na základe týchto faktov sa ukazuje hladina expresie MDM2 rozhodujúca pri regulácii p53 signálnej odpovede na poškodenie DNA. Prirodzene sa objavujúce variácie sekvencie MDM2 promótoru môžu mať za následok zmenu expresie MDM2 proteínu a takto pôsobiť na tumor supresorovú funkciu p53 a teda potencionálne na karcinogenézu. Pri identifikácii takýchto alterácii boli objavené dva SNP (Single Nucleotide Polymorphism) z ktorých SNP309 (zámena T za G v prvom intróne na pozícií 309) bol nájdený v relatívne vysokých frekvenciách ako v heterozygotnom tak homozygotnom stave. Funkčnými analýzami tohto polymorfizmu sa zistilo že výrazne zvyšuje väzobnú afinitu transkripčného faktoru Sp1 na jeho konsenzus sekvenciu v promótore obsahujúcu túto G/T substitúciu. Zvýšená expresia MDM2 proteínu následne znemožňuje správnu stabilizáciu wt p53čím zvyšuje degradáciu p53. Takto narušená regulácia hladiny p53 vyústi do vzrastajúcej tvorby tumorov. Ďalším negatívnym faktorom SNP309 je štatisticky významne zvýšená incidencia vzniku nádoru v závislosti na veku, v priemere o 9–10 rokov. Výsledky kazuistických štúdií sa však rôznia.
V našom prípade sme zisťovali na skupine 139 nádorov v porovnaní so skupinou 75 zdravých darcov percento výskytu G alely v promotore genu mdm2. Podobne ako v predchádzajúcich publikovaných štúdiách nebola zistená výrazne rozdielna frekvencia výskytu alely G oproti kontrolnej skupine pričom v homozygotnom stave v oboch skupinách nepresahovala 8% a v heterozygotnom sa pohybovala okolo 50% (43,8 % v kontrolnej skupine a 53,3 % v skupine nádorov). Na pozadí publikovaných štúdií sme ďalej zisťovali súvislosť SNP309 s vekom diagnostikovania nádorového ochorenia. Navyše, vzhľadom k vyššej afinite polymorfného genotypu k transkripčnému faktoru SP1 a p53 regulačnej funkcii MDM2, sme porovnávali výskyt alely a hladiny p53 a MDM2 proteínov.
Táto práca bola podporovaná z prostriedkov IGA MZČR No. NR/8338-3.

Datum přednesení příspěvku: 7. 12. 2006