Vplyv ochorenia na psychiku dieťaťa z pohľadu rodičov dieťaťa s onkologickým ochorením.

Súhrn

Prieskum bol zameraný na dieťa s onkologickým ochorením predškolského veku, pretože práve toto vekové obdobie je najcitlivejšie na odlúčenie dieťaťa od matky, čo má významný vplyv na jeho ďalší psychický i fyzický vývoj. Ochorenie mení vnímanie a prežívanie dieťaťa, ale vplýva aj na reakcie jeho rodiny, ktorá sa s týmto faktom tiež musí vyrovnať. Väčšina rodičov zo vzorky respondentov bola spokojná s úrovňou a prístupom ich detského lekára, ako aj s prístupom a ochotou sestier. Viac ako polovica opýtaných rodičov, ktorých deti už boli hospitalizované, však uviedla, že boli dostatočne informovaní o stave a priebehu liečby svojho dieťaťa len na svoje vyžiadanie.

Kľúčové slová

dieťa s onkologickým ochorením, rodičia dieťaťa, prístup zdravotníckych pracovníkov, onkologické ochorenie

Motto

„Ak dokážeme vidieť v každom hospitalizovanom dieťati individuálnu bytosť, ak uveríme, že pobyt v nemocnici môže znamenať aj z vývinového hľadiska určitý prínos a nemusí byť len stagnáciou alebo regresom, ak pochopíme, že liečenie neznamená len presné dávkovanie liekov, ale aj ľudský vzťah a pochopenie, bude sa i zdravotnícky personál lepšie cítiť vo svojom poslaní a deti prestanú mať strach z bieleho domu, ktorému dospelí hovoria nemocnica.“

Úvod

Dieťa je tvor potrebujúci nepretržite veľa lásky, porozumenia, trpezlivosti a potrebujúci pocit istoty a bezpečia, ktoré nachádza v matkinom náručí. Neraz si ochorenie dieťaťa vyžiada, aby bolo prijaté do nemocnice, čím je dieťaťa vytrhnuté z kruhu svojich najbližších. Pobyt v nemocnici, bolestivé výkony, neznámi ľudia i neznáme prostredie spôsobia, že sa znásobí potreba lásky, bezpečia a istoty malého pacienta. Dieťa potrebuje cítiť prítomnosť niekoho, koho pozná, komu dôveruje. V našom prieskume sme sa zamerali na dieťa predškolského veku, pretože práve toto vekové obdobie pokladáme za najcitlivejšie, čo sa týka odlúčenia dieťaťa od matky a vplyvu ochorenia na ďalší psychický i fyzický vývoj dieťaťa. Ochorenie mení vnímanie a prežívanie dieťaťa, ale vplýva aj na reakcie jeho rodiny, ktorá sa s týmto faktom musí tiež vyrovnať. To, ako malý pacient vníma a prežíva svoje ochorenie, je ovplyvňované mnohými faktormi, z ktorých jedným je vek dieťaťa. Malé dieťa len ťažko chápe príčinu svojho ochorenia, bolestivé výkony a hospitalizáciu berie ako trest, neraz sa obáva, že ho už rodičia nemajú radi, keď ho nechali v nemocnici. Pre psychickú pohodu dieťaťa je dôležité trpezlivo a zrozumiteľne ho informovať o všetkom, čo ho čaká.

Dieťa zvyčajne na ochorenie reaguje zvýšenou dráždivosťou a emocionálnou labilitou a jej prežívanie je spojené s negatívnymi citovými zážitkami, s bolesťou, strachom a úzkosťou.
Ochorenie okrem záťaže prináša aj zmenu životnej situácie, s ktorou sa musí vyrovnať. Pri závažných ochoreniach, ktoré vyvolávajú úzkostné správanie u rodičov, je riziko, že prenesú
svoju neistotu na dieťa, ktoré potom môže trpieť strachom z progresu ochorenia alebo aj strachom zo smrti. Osobitne to platí pri onkologických ochoreniach. Pri každom vyšetrení a ošetrení by sme sa mali usilovať o to, aby sme bolesť spôsobenú onkologicky chorému dieťaťu minimalizovali.

Ciele prieskumu

C1: Zistiť postoje rodičov k poskytovanej zdravotnej starostlivosti, k prístupu zdravotníkov

k deťom i rodičom.

C2: Zistiť úroveň informovanosti rodičov o stave a liečbe svojho onkologicky chorého

dieťaťa.

C3: Zistiť názor rodičov na hospitalizáciu dieťaťa s rodičom (na jej výhody a nevýhody).

Metóda prieskumu

Na získanie údajov potrebných pre ich analýzu sme použili dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý pozostával z 8 dotazníkových položiek, z toho 7 zatvorených a 1 otvorená dotazníková položka.

Charakteristika základného súboru respondentov

Vzorku respondentov tvorilo 60 rodičov, z nich bolo 45 matiek a 15 otcov z Detskej fakultnej nemocnice, z onkologických kliník a z FN v Trenčíne.

Pracovné hypotézy

H1: Predpokladáme, že rodičia nie sú spokojní s úrovňou zdravotnej a ošetrovateľskej
starostlivosti o ich onkologicky choré dieťa.

H2: Predpokladáme, že rodičia vidia hlavný nedostatok v nedostatočnej informovanosti
o zdravotnom stave a liečbe ich onkologicky chorého dieťaťa.

H3: Predpokladáme, že rodičia detí, ktoré už boli hospitalizované, dostali informácie
o zdravotnom stave ich onkologicky chorého dieťaťa na ich požiadanie.

H4: Predpokladáme, že rodičia hodnotia hospitalizáciu so svojim dieťaťom za pozitívnu a
výhodnú pre psychiku dieťaťa.

Vyhodnotenie prieskumu – analýza

Základný súbor respondentov tvorilo 60 rodičov, z toho 45 matiek a 15 otcov.

Respondenti boli vo veku od 20 do 50 rokov. Najviac, 33 respondentov, bolo vo veku medzi 20. a 30. rokom života, čo predstavuje 52 %. 21 respondentov bolo vo veku od 30 do 40 rokov a 6 respondentov od 40 do 50 rokov. Priemerný vek rodičov je 31,5 rokov.

Väčšina respondentov, 46 %, bola rodičmi jedného dieťaťa. Túto skupinu tvorilo 27
rodičov.

Dve deti malo 24 rodičov, tri deti 6 rodičov a traja z oslovených rodičov mali 8 detí.

60 respondentov malo spolu 39 detí vo veku od 2 mesiacov do 28 rokov. Detí mladšieho školského veku bolo 9 /22 %/, predškolského veku 8 /21 %/, batoliat bolo 7 /20 %/, detí školského veku 4 /10 %/, rovnaký počet adolescentov, dojčiat 4 /10 %/ a 3 detí respondentov už bolo starších ako 18 rokov. Priemerný vek detí je 9 rokov.

Tabuľka 1:“ Ste spokojný s úrovňou starostlivosti a s prístupom detského lekára Vášho dieťaťa?“

Graf 1

Tabuľka 2: „Ste spokojný s prístupom a ochotou sestry v ambulancii detského lekára ?“

Graf 2

Tabuľka 3: „V čom vidíte nedostatky lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti o Vaše
dieťa?“

Graf 3

Na dotazníkovú položku 3 odpovedalo 15 možnosťou e, čo predstavuje 26 % z celkového počtu respondentov. Z toho 6 odpovedalo, že sú spokojní s ošetrovateľskou a lekárskou starostlivosťou. 6 uvádzalo nedostatky v neprimerane veľkom množstve detí, ktoré pripadajú na jedného lekára, respektíve jednu sestru, 3 v zlom materiálnom vybavení zdravotníctva a prístupe vlády a ministerstva zdravotníctva k riešenie problematiky zabezpečenia zdravotníckych zariadení.

Tabuľka 4: „ Bolo už Vaše dieťa v minulosti hospitalizované v nemocnici?“

Graf 4

Tabuľka 5: „Ako na Vás pôsobili zdravotnícki pracovníci, ktorí prijímali Vaše
onkologicky choré dieťa do nemocnice ?“

Graf 5

Tabuľka 6: „Boli ste dostatočne informovaný o zdravotnom stave a priebehu liečby
Vášho onkologicky chorého dieťaťa?“

Graf 6

Tabuľka 7: „Uvítali ste možnosť byť hospitalizovaný spolu so svojim onkologicky
chorým dieťaťom ?“

Graf 7

Na túto dotazníkovú položku odpovedali nie 9 respondenti, čo predstavuje 14 % zo 60 respondentov. Z toho boli 6 otcovia, čo predstavuje 27 % z 15 opýtaných otcov a 3 matky, čo tvorí 9 % z 45 matiek, ktoré sa zúčastnili prieskumu

Tabuľka 8:“V čom vidíte výhody, respektíve nevýhody hospitalizácie rodiča s dieťaťom ?“
Na túto otvorenú otázku odpovedalo 45 respondentov, ktorí tvoria 76 % a 15 sa k tejto otázke nevyjadrilo, tí tvorili 24 % zo 60 opýtaných rodičov. Výhody v hospitalizácii rodiča s dieťaťom videlo 39 rodičov a nevýhody 6 rodičia.

Graf 8

Diskusia – vyhodnotenie pracovných hypotéz

H1: Pracovná hypotéza 1, predpokladáme, že rodičia nie sú spokojní s úrovňou zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti o ich onkologicky choré dieťa, sa nám nepotvrdila. Väčšina rodičov zo vzorky respondentov boli spokojní s úrovňou a prístupom ich detského lekára, až 72 %, tj. 42, a skôr spokojní ako nespokojní sú 18 rodičia, čo predstavuje 28 %. Rodiča boli tiež spokojní s prístupom a ochotou sestier, s ktorými prichádzajú do styku, tí tvorili 78 % a tých, ktorí sú skôr spokojní ako nespokojní bolo 18 %. Len 3 rodičia uviedli, že nie sú spokojní s prístupom sestry na detskej ambulancii, ktorú navštevujú.

H2: Pracovná hypotéza 2, predpokladáme, že rodičia vidia nedostatky v lekárskej a v ošetrovateľskej starostlivosti v nedostatočnej informovanosti o stave a liečbe dieťaťa, sa nám potvrdila. Najviac rodičov, 34 %, videlo nedostatky najmä v úrovni a spôsobe informovanosti rodičov o zdravotnom stave ich onkologicky chorého dieťaťa a o priebehu liečby.

H3: Pracovná hypotéza 3, predpokladáme, že rodičia detí, ktoré už boli hospitalizované, dostali informácie o stave dieťaťa na ich požiadanie, sa nám potvrdila, lebo 21 rodičov zo 60 rodičov, ktorých deti už boli hospitalizované, v dotazníku uvádzalo, že boli dostatočne informovaní len na svoje vyžiadanie. 3 rodičia uviedli, že boli informovaní nedostatočne.

H4: Pracovná hypotéza 4, predpokladáme, že rodičia pokladajú hospitalizáciu so svojim dieťaťom za pozitívnu a výhodnú pre psychický stav dieťaťa, sa nám potvrdila. Zo 60 opýtaných rodičov by 51 uvítalo možnosť byť hospitalizovaní so svojim dieťaťom, tí predstavovali až 86 % a len 9 rodičia odpovedali, že by s touto možnosťou nesúhlasili, čo je 14 % zo všetkých opýtaných. Z tých, ktorí by neuvítali možnosť byť hospitalizovaní so svojim dieťaťom, boli 6 otcovia z 15 opýtaných, čo predstavuje 27 % a 3 matky zo 45, čo je 9 %. Najčastejšie uvádzaná výhoda hospitalizácie dieťaťa s rodičom bola, že dieťa je v nemocnici menej traumatizované, čiže je menej stresované neznámym prostredím. To uviedli 12 z opýtaných rodičov, čo predstavuje 22 %. 9 rodičia uviedli, že ich onkologicky choré dieťa je psychicky vyrovnanejšie a pokojnejšie, tí predstavovali 14 %. Z ďalších výhod je to napríklad, že dieťa má väčší pocit istoty a bezpečia, skôr u neho zaúčinkuje liečba, skôr sa uzdraví, nenaruší sa citová väzba medzi rodičom a dieťaťom. Nevýhody uviedli len 6 rodičia a to traja rodičia stratu príjmu a 3 uviedli, že je to finančná záťaž pre celú rodinu.

Záver Cieľom nášho prieskumu bolo poskytnúť celkový pohľad na problematiku detského pacienta, hlavne na psychickú stránku dieťaťa trpiaceho onkologickým ochorením, na problematiku bolesti a na možnosti sestry, ktorými môže prispieť k psychickej pohode a k eliminácii negatívnych následkov onkologického ochorenia, hospitalizácie a bolestivých zážitkov u chorého dieťaťa. Výsledky našich zistení z prieskumu by sme chceli venovať zdravotníckym pracovníkom a študentom medicíny a ošetrovateľstva, ktorí si za svoje životné poslanie vybrali starostlivosť o detského pacienta s onkologickým ochorením. Niektorí z nich si neuvedomujú, že ich úlohou nie je len chrániť dieťa pred ochoreniami, ich následkami a liečiť ho len po fyzickej stránke, ale starať sa, prípadne i „liečiť jeho dušu“. Neuvedomujú si, že svojim nevhodným prístupom nielen že komplikujú prácu sebe aj svojim kolegom, lebo naštrbujú dôveru dieťaťa k zdravotníckym pracovníkom, ale môžu dieťaťu spôsobiť psychotraumu, ktorá nepriaznivo ovplyvní jeho ďalší vývoj. Pozornosť sme venovali rodičom, pretože svojim vhodným postojom, prístupom a primeranými reakciami na onkologické ochorenie dieťaťa môžu významne prispieť k úspešnosti liečby ochorenia, ktoré postihlo ich dieťa, a uľahčiť mu neľahké chvíle, ktoré so sebou onkologické ochorenie prináša.

Adresa autorky Doc. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., mim. Prof. Narcisová 40 821 01 Bratislava