Vzťah medzi chromozómovými aberáciami a polymorfizmami génov GSTs u pracovníkov s dlhodobou expozíciou chrómom

Konference: 2007 3. ročník Dny diagnostické, prediktivní a experimentální onkologie

Kategorie: Nádorová biologie/imunologie/genetika a buněčná terapie

Téma: Postery

Číslo abstraktu: 014p

Autoři: RNDr. Tatiana Matáková, Ph.D.; doc .RNDr Erika Halašová, Ph.D.; M. Sivoňová; Ľ. Mušák; MUDr. Anton Dzian, Ph.D.; RNDr. Jozef Hatok, Ph.D.; Prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc.

Biologické účinky chrómu sú závislé na jeho mocenstve, v ktorom sa do organizmu dostávajú. Kým Cr3+ je predovšetkým biogénny prvok potrebný k metabolizmu sacharidov, zlúčeniny Cr6+ sú priemyselnými karcinogénmi a látkami s alergizujúcim účinkom. Dlhodobá expozícia chrómom predstavuje vysoké riziko pre rozvoj zhubných nádorov, hlavne bronchogénneho karcinómu a karcinómu hrubého čreva. Pracovníci zváračských prevádzok sú dlhodobo exponovaný plynmi, ktoré
obsahujú aj karcinogénny Cr6+.V našej práci sme hodnotili vzťah medzi výskytom aberantných buniek , so zreteľom na oba typy aberácií a to chromatidových (CHTA) a chromozómových (CHSA), hladinou chrómu v krvi a polymorfizmom génov metabolických enzýmov GSTM1, GSTT1 a GSTP1 v exponovanej a kontrolnej skupine.
Exponovanú skupinu tvorilo 31 zváračov s priemerným vekom 39,93±2,07 (SEM) a dobou expozície 9,33±1,66 rokov, 20 z nich boli fajčiari. Kontrolnú skupinu tvorilo 31 osôb, ktorí neboli exponovaní známym mutagénom, s priemerným vekom 37,72±2,71, pričom 11 z nich boli fajčiari. V exponovanej skupine sme nenašli štatisticky významne vyšší výskyt v celkovom počte aberantných buniek (AB.B.) 1,93±0,17% (SE) v porovnaní s kontrolnou skupinou 1,54±0,12% (P>0,05). CHTA typ aberácií bol vyšší v kontrolnej skupine 1,03±0,10% v porovnaní s exponovanou skupinou 0,7±0,13%, rozdiel však nebol štatisticky významný. Geneticky závažnejší - CHSA typ bol štatisticky veľmi významné vyšší (P<0,005) v exponovanej skupine 1,22±0,20% v porovnaní s kontrolnou skupinou 0,54±0,12%. Pri hodnotení polymorfizmu GSTP1 bol nižší výskyt CHSA u divokého typu (1,4%±0,13) v porovnaní s variantnými a heterozygotnými jedincami (1,88±0,20), ktorý bol štatisticky významný (P<0,05). Pri GSTM1 a GSTT1 sme nezistili štatisticky významné rozdiely medzi rozličnými genotypmi. Pri porovnaní kombinácií genotypov sa najcitlivejšou ukázala kombinácia GSTM1 nulového genotypu s GSTT1 kladným genotypom, pri ktorom bol významne vyšší výskyt aberantných buniek (AB.B,) (2,1%±0,23) v porovnaní so všetkými ostatnými kombináciami.


Táto práca bola podporená grantami AV 4/0013/05 a MVTS Bil/ČR/SR/UK/06

Datum přednesení příspěvku: 28. 11. 2007